Belousovová: Matovič celý čas vedel, že má za chrbtom policajtov „a tu sa prejavil ako čistý podliak

Belousovová o oslobodzujúcom rozsudku nad Kočnerom
Anna Belousovová Foto: tasr

Aktualizované:

Incident so seniorom v Bytči podľa viceprimátorky Čadce a poslankyne ŽSK Anny Belousovovej nebol ojedinelým excesom, ale vyústením metódy, ktorú Igor Matovič testoval celé leto na slovenských námestiach. V rozhovore pre eReport hovorí o zrežírovaných kulisách s deťmi. Policajnej ochranke za ktorú sa podľa nej Matovič schováva, svojej kandidatúre na post županky ŽSK, ale aj o zozname Mirotvorec a dohode Trumpa s Putinom.

Bytča nebola nehoda, bol to model

Matovičovi neuberá z remeselnej stránky: „Matovič má kopu negatívnych vlastností. Jedno, čo sa mu nedá uprieť, je, že je dobrý marketér.“ Jeho letné cesty po Slovensku podľa nej neboli živelné stretnutia s voličmi, ale vopred premyslená a postavená scéna: basketbalový kôš a mikiny pre deti, pizza pre teenagerov, robot, ktorý priláka davy — a nad tým podmienka, ktorá rozhoduje o všetkom: „Majiteľom mikrofónu bol Matovič.“

Reklama

Vrcholom malo byť to, čo sa predávalo ako otvorená diskusia s voličmi Smeru. Belousovová si pozrela viaceré videá. Matovič si do ringu vyberal ľudí, ktorí mu nie sú rovnocennými partnermi vo výrečnosti, skákal im do reči a cielene ich hecoval k agresivite. „Nastavil si kulisy z tých detí a z tých teenagerov, zábav a tak ďalej,“ hovorí. Komu sa to nepáčilo, tomu vypol mikrofón.

Tak vzniká dojem, že Matoviča celé Slovensko žerie a on je ten, kto argumentuje. „Matovič je ubožiak,“ reaguje. „Je to jeden zakomplexovaný človek, zámerne hovorím človek, a nie chlap.“ Z rodného listu by si podľa nej mal vymazať rubriku muž — hrdinom vie byť len vtedy, keď má navrch a situáciu si vopred zrežíruje.

ReklamaReklama – Značka kvalityReklama – Značka kvalityReklama – Značka kvality

Ochranka, o ktorej vedel

Detail, ktorý sa v diskusii o Bytči stráca: na mieste nebola Matovičova súkromná ochranka, ale policajti. Po atentáte na premiéra Roberta Fica prijala Národná rada zákon. Podľa ktorého majú šéfovia hnutí na masových podujatiach nárok na ochranu z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Matovič o tom vedel — ochrankári si s chránenou osobou dohadujú trasy. Napriek tomu si budoval obraz politika, ktorý sa nebojí ísť medzi ľudí, hoci ešte ako premiér používal opancierované auto. „A tu sa prejavil ako čistý podliak vo svojom štýle,“ hovorí: vedel, že môže provokovať, čo mu hrdlo ráči, lebo keby niečo, po papuli nedostane.

K zhovievavosti voči zákroku voči seniorovi ju to však nevedie. Policajtov vždy bráni, ale títo dvaja si zastanie nezaslúžia ani od ministra vnútra: „Mal tvrdo pomenovať, že ich zásah bol hrubý a neadekvátny možnej hrozbe.“ Nevidela nič, čo by ho ospravedlnilo: „Ten pán tam natiahol ruku, on má svoj vek, on nerobil žiadne agresívne gestá ani nič predtým.“ Najväčší paradox je podľa nej to, že muž, ktorého zvalili na zem, obom policajtom celý život prispieval na platy. Zamerať by sa podľa nej mali skôr na Matoviča — porucha osobnosti, ktorú u neho vidí, nikoho nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Z toho jej vychádza aj konkrétny návrh: mali by sa ozvať psychiatri a poslanci schváliť zákon, že „ľudia s poruchou osobnosti nemôžu byť na kandidátnych listinách“. Naprieč spektrom je ich podľa nej v parlamente požehnane.

Premiér či predseda parlamentu nech ochranku majú, ale „prečo by mal mať poslanec ochranku?“ Prirovnáva to k sopľavému decku, ktoré si nevie vybaviť účty s kamarátom a pošle naňho mamu.

Pizza za dvesto lajkov

Viac než zákrok v Bytči ju ale pobúril mechanizmus, ktorým si Matovič kupuje najmladších: „Tú pizzu si museli zarobiť, odrobiť, lebo museli mať 200 lajkov.“ Deti nie sú voliči, pripomína, ale sú mu dobré na niečo iné — robia virálny dosah a plnia námestia, ktorými sa chváli.

Zlomové je video, na ktorom kľačí pri sedemročnom dievčatku a znižuje mu cenu: „Vieš, moja, ty nemusíš 200, tebe stačí 100 lajkov na tú pizzu.“ Belousovová v tom vidí dve veci. Deti nerozumejú politike a lajk nedávajú preto, že by sa im niečo páčilo, ale preto, že chcú pizzu, na ktorú doma rodičia možno nemajú. Učia sa, že odmena sa získava poslušnosťou voči cudziemu.

Podstatnejšie je to druhé: dieťaťu sa rúcajú hranice, ktoré doma dostalo — že sa nemá rozprávať s neznámymi a poslúchať ich. Keď to politik so spoločenskou autoritou prelomí výmenou za jedlo, dieťa sa naučí, že sa to dá — a potom príde napríklad niekto iný s cukríkom a psíkom. Pripomína, že aj v Matovičovom hnutí sa už našli dvaja pedofili, a odkazuje rodičom: „blázna k deťom nepúšťajte, psychopata nepúšťajte.“

To isté vidí aj na námestiach: keď Matovič zosmiešňuje seniorov a voličov Smeru, za jeho chrbtom sa smejú teenageri a natáčajú si to. „Čomu ich učí človek z politiky, ktorý má spoločenskú autoritu?“ pýta sa. Že šikana je v poriadku a vážiť si nemusíme nikoho. A potom sa netreba čudovať, čo sa deje v školách.

Nenávisť k dôchodcom ako nástroj

Bytča zapadá podľa Belousovovej do systematického znevažovania starších ľudí. Spomína aj iné Matovičovo video — ako cez mikrofón vykrikoval za staršou pani idúcou do potravín, že je volička Smeru a nechce sa s ním porozprávať. „To je prinajmenšom priestupok, ak nie niečo viacej,“ hovorí. „On tých ľudí cielene oberá o dôstojnosť.“

Výsledkom je súťaž, kto dôchodcom viac uberie — pripomína návrh Branislava Gröhlinga zobrať trinásty dôchodok tým, ktorí majú dôchodoknad 500 eur a stavia ho proti poslaneckému platu sedemtisíc eur. Nejde však len o peniaze: opozícia podľa nej cielene smeruje nenávisť spoločnosti k dôchodcom, aby sa dalo povedať, že za to môžu oni. Sama sa už pod príspevkami na sieťach spýtala, či nebude pre starých ľudí o chvíľu povinná eutanázia. Proti tomu stavia: „každá rozumná spoločnosť, civilizovaná, pozrite si Japonsko, si starých ľudí cení, pretože sú skúsenosti, ktoré sa nedajú vyčítať z kníh.“

Desať percent a frustrácia

Matovič sa napriek tomu dostal v najnovšom prieskume opäť  cez desať percent. Belousovová v tom vidí dve veci. Prvou je frustrácia: „oni vidia v ňom len človeka, ktorý to povie, akože tu ich frustráciu akoby vypustí. Ale tým sa nič nerieši.“ Riešenie neprináša žiadne a ľudia to už raz videli — teraz sa na všetko vyhovára a podáva trestné oznámenia. Že si to nepamätajú, je podľa nej ľudské: zlé spomienky sa vytesňujú.

Druhou je otázka, prečo sú ľudia frustrovaní. Okrem diania vo svete za to podľa nej môže aj vláda, ktorá sa tri roky zaoberá sama sebou — kto vyžerie aký balík, kto sa stane ministrom a kto koho vytlačí. Tie konflikty ľudí vyčerpávajú, a tak hľadajú niekoho, kto hovorí zrozumiteľne a tvrdo. „On ako keby za nich vyjadril tú slovnú agresivitu,“ hovorí — a práve v tom je nebezpečný, lebo nenávisť vie nasmerovať raz na Fica, inokedy na jeho voličov. „To vedeli všetci psychopati v dejinách.“ A vždy sa to zle skončilo.

Na námietku, že časť ľudí ho bude voliť pre zábavu, reaguje jednou vetou: „No to sme sa nasmiali v predchádzajúcej vláde. Hlavne tých 20-tisíc mŕtvych a ich pozostalí.“

Žilinská župa: 64 eur verzus 828 eur

O necelé dva týždne sa volia samosprávy a Belousovová kandiduje na predsedníčku Žilinského kraja. Na vlastné pocity sa pri odhade výsledku nespolieha, každý si ich podľa nej vylepšuje — spolieha sa na prieskumy.

Prečo je úradujúca županka Erika Jurinová v prieskumoch spokojnosti silná? Župy sú pre ľudí neviditeľné: „Pretože o nich ľudia málo vedia.“ Voliči si mýlia kompetencie a netušia, ktoré cesty patria kraju, ktoré štátu a ktoré mestu, takže za všetko viní primátora. Županke to vyhovuje: „V tom jej svete je všetko ideálne, na papieri.“ Ona a väčšina obyvateľov kraja žijú v dvoch rovnobežných svetoch — v tom reálnom sú rozmlátené cesty, podhodnotená sociálna oblasť aj kultúra. Jurinová je pritom na čele kraja deväť rokov — mandát sa natiahol zosúladením komunálnych a regionálnych volieb — a stále hovorí v budúcom čase: „Bude sa robiť, a tak ďalej.“

Ako krajská poslankyňa vidí aj do rozdeľovania financií: kto je kamarát, dostane; kto nie je, až keď hlasno kričí. Pri eurofondoch ponúka dve čísla: Žilinská župa čerpá na obyvateľa okolo 64 eur, Čadca, kde pôsobí ako viceprimátorka a ktorá bola pred štyrmi rokmi v zlom stave, 828 eur — a to bez veľkého aparátu, na mestskom úrade znížili stav o pätinu. Na župe je naopak okolo 260 pracovníkov a dohodárov a pribúdajú ďalšie miesta analytikov. Pikantné je, že županku podporujú všetky opozičné strany — teda tie, ktoré v parlamente o dušu vykrikujú, že treba šetriť na štátnom aparáte.

Čo by Belousovová robila inak? S malými výnimkami všetko. Získavať mimorozpočtové zdroje, hospodáriť transparentne a nie cez kamarátšafty, jasne povedať, čo sa ide robiť a kedy. Ušetrené peniaze smerovať tam, kde to vidieť — na cesty a do sociálnej sféry, kde ženy drú za niekoľko stoviek eur, zatiaľ čo na úrade sú tisícové platy. Memorandá, ktoré županka podpísala s poslancom za KDH Janckulíkom o financovaní sociálnej sféry aj o námestovskom moste, komentuje sarkasticky: keď bude most padať, memorandum si zrolujú a podoprú ho ním.

Na zozname Mirotvorec

Belousovová nedávno pribudla na ukrajinský zoznam Mirotvorec, kde sú už aj premiér Robert Fico, Eduard Chmelár aj Ľuboš Blaha. Príjemné to nie je, prekvapená však nebola. Podstatné je pre ňu to, kto zaradenie inicioval: osoby zo Slovenska, ktoré dali odporúčanie, to podľa nej urobili zámerne, aby ohrozili jej bezpečnosť. „Ja som urobila príslušné kroky smerom k polícii a dúfam, že to budú šetriť,“ hovorí s tým, že orgány činné v trestnom konaní to neberú na ľahkú váhu.

Jej odkaz tým, ktorí za tým stoja, sa vracia k novembru 1989: „Ja som neštrngala kľúčami v 89. kvôli tomu, aby mi teraz niekto hovoril, čo je dobré, čo je zlé, aby ma učil žiť a aby svoje choré predstavy tlačil do mojej hlavy a zatváral mi ústa.“

Na spôsobe života nezmenila nič. A tu sa rozhovor vracia k úvodu: „Ja určite si nevyžadujem ochranku, ako to robí ten posera Matovič.“ Chodí peši, autobusom alebo taxíkom, aj medzi ľudí. „Ak vám niekto chce ublížiť, tak môžete chodiť aj v brnení,“ dodáva.

Trump, sankcie a bumerang

Dohodu Trumpa s Putinom o čiastočnom uvoľnení sankcií na ruský ropný sektor nepovažuje za prekvapenie. Washington podľa nej už dávnejšie vyhodnotil, že zámer poraziť Rusko nevyjde — ukázalo odolnosť armády aj ekonomiky. K téze o vojne na vyčerpanie má námietku: stačí otvoriť atlas a mapu nerastných surovín: „Rusko sa nedá vyčerpať.“ A dopĺňa: „Vojna na vyčerpanie vyčerpáva niekoho úplne iného. Je to taký bumerang.“

Trumpovi jeho postup nevyčíta. „Veď on je prezident USA, on sa stará o národné záujmy USA.“ Problém vidí v tom, o čie záujmy sa stará vedenie Európskej únie: namiesto riešenia dôsledkov dohody prichádza Kaja Kallasová s dvadsiatym druhým sankčným balíkom. „22-krát tú trúbu to šľahlo po hlave,“ komentuje — a každé ďalšie kolo znamená ekonomický prepad Európy, nie Ruska.

Kam to smeruje, opisuje na energetike: Američania už rokujú o vstupoch do Nord Streamu a zazmluvňujú si obrovské objemy ropy a nafty, takže Európa ich bude kupovať prebalené. „Takže rúra ide z Ruska, príde do Nemecka, ale na konci tej rúry kohútik bude držať ten strýčko Sam“ — a plyn bude čapovať za trojnásobné až štvornásobné ceny.

Agónia Európy a dlhá ruka Británie

Stav európskych lídrov pomenúva jedným slovom: „To je spoločná agónia, ako keby sme chceli spáchať nejakú samovraždu otrávením ekonomiky.“ A pridáva vetu kľúčovú pre jej postoj: „To nikdy nebola naša vojna.“

Že Volodymyr Zelenskyj po dohode Trumpa a Putina telefonoval najprv do Londýna, ju neprekvapuje. Británia je podľa nej jediné plece, ktoré mu ostalo, a zároveň krajina s koloniálnymi génmi, ktorá si blahobyt zabezpečovala lúpežami a dnes, keď sa jej panstvá scvrkli, robí si slinu na Rusko. Odtiaľ pochádzajú aj správy o more v Rusku, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia nepotvrdila, či tvrdenia, že ruskí vojaci kradnú čipy z práčok: „Tak ten Orešník na tie práčkové čipy má super výsledky.“

Vnútorný stav Západu jej slúži ako protiargument voči poučovaniu o hodnotách: „Vy musíte chrániť najprv svoje, až potom môžete pomáhať niekomu.“ Francúzsko horí, v Nemecku aj Británii sa mení identita miest: „Viete, ktorý je prvý moslimský štát v Európe? No, Veľká Británia.“ Pre národ v strede Európy je strata identity neprijateľná cena: „Ja vždy hovorím, keď neviete, neučte nás žiť.“

Kedy sa to skončí

Vyhliadky na koniec konfliktu vidí, časovo si ich však netrúfa odhadnúť. Podstatu dohody číta tak, že Washington dal signál aj Kyjevu: „Útočiť príliš silno na Rusko už nie je záujem USA.“ Zmluvy o dodávkach nafty sa budú navyšovať, takže útoky na ruské ropné zariadenia sa dotýkajú amerických záujmov.

Ostro sa stavia aj k mobilizácii. krajinské prieskumy hovoria, že tri štvrtiny ľudí údajne chcú bojovať, no na videách vidieť, ako mužov násilím odvádzajú a ženy im odvodovým úradníkom demolujú autá. „Tak nech len povedia, že kto chce ísť dobrovoľne, nech dajú dobrovoľný nástup k armáde“ — nie brannú povinnosť a nie s pištoľou pri hlave. Skepticky hodnotí aj Zelenského ponuku zorganizovať voľby po šesťdesiatdňovom prímerí: „Keby ich on organizoval, tak ho určite zvolia.“ Od politika, ktorý vie, že niečo nedosiahne, očakáva čestnosť: povedať to národu a nechať ho slobodne rozhodnúť.

zdroj: eReport

Zdieľaj:
1 Komentár
Najstaršie
Najnovšie Najviac hlasovalo
Maco Miro
Maco Miro
24 dní späť

Pani Anna, výborný článok, výborné postrehy a presne pomenované aktuálne spoločenské pomery. Škoda sa vzdania kandidatúry na zupanku, ale chapem realitu. Držím palce, podporujem názory a veľa zdravia. M

Súvisiace články
Súvisiace články
Súvisiace články
Súvisiace články
Reklama
Reklama