Názor redakcie: Rýchly koniec Hapal-éry

Bol prvým zahraničným trénerom futbalovej reprezentácie Slovenska. Prišiel, aby národný tím doviedol na EURO 2020 a hoci Slováci na futbalový festival možno postúpia, na lavičke už bývalý skvelý kanonier sedieť nebude.

Bol to šok, keď 14. októbra 2018 prišla nečakaná informácia, že Ján Kozák rezignoval na post trénera nášho národného tímu. Stalo sa tak po prehre v Trnave v zápase Ligy národov s Českom. Ešte zaujímavejšia a priam legendárna bola tlačová konferencia o 4 dni neskôr, keď Kozák bez servítky uviedol dôvody svojho odchodu, napadol túlavé topánky hráčov, vedenie Slovenského futbalového zväzu a novinárov. Odišiel bez fanfár, rozdelil národ, ale to, že bol doposiaľ najdlhšie slúžiacim trénerom Slovenska, mu nikto nevezme.

Hapal prvou voľbou nebol

Ihneď nastali šumy, kto ho nahradí? A jeden kandidát bol viac ako horúci. Adrián Guľa, muž, ktorý pretransformoval MŠK Žilina a ktorý sedel v tom čase 5 mesiacov na lavičke reprezentačnej 21-ky. Favorizovala ho verejnosť,  takisto aj stávkové kancelárie a jeho progresívna futbalová filozofia ho predurčovala dostať tú najnáročnejšiu úlohu. Rýchly návrat na tlačovú konferenciu Jána Kozáka, na ktorej vyhlásil jednu z legendárnych viet, vraj by budovu SFZ bolo treba natrieť na žlto-zeleno. Bol to jasný odkaz prezidentovi, ktorý v tej chvíli vedľa neho hanbiac sa sedel, aby neobsadil uvoľnený post Adriánom Guľom. A zabralo to…

Stávkové kancelárie začali meniť kurzy a keď sa pred budovou SFZ nečakane zjavil Pavel Hapal, bolo jasné, že Kováčik spoločne s členmi Výkonného výboru si vybrali.

Siahli po trénerovi, ktorý bol s našou dvadsaťjednotkou na európskom šampionáte 2017 a ktorému o pol roka neskôr umožnili prijal lukratívnu ponuku Sparty Praha. Najslávnejší český klub, v ktorom Hapal strávil krásne hráčske časy, ho však po trinástich zápasoch odvolal. A tak keď bol v hre návrat na Slovensko, len 3 mesiace po konci v Sparte, nemal Hapal nad čím uvažovať. Takéto ponuky sa predsa neodmietajú.

Postup aj bez bodu

Začala sa nová éra, premiérovo sa ujal kormidla reprezentácie Slovenska zahraničný tréner. A štart mal raketový, keď v Lige národov zdolal v Trnave Ukrajinu 4:1. Famózny vstup, povieme si… Áno, ale proti tímu, ktorý už mal isté prvenstvo v skupine a ktorý jednoducho nehral na plný plyn a v kádri nemal najväčšie hviezdy. O 3 dni neskôr prišiel návrat do reality, prehra s Českom v Prahe 0:1 a hneď aj prvý vážny problém. Vladimír Weiss mladší odmietol v 2. polčase nastúpiť, hodil reprezentačný dres smerom k Hapalovi a odišiel z lavičky náhradníkov do útrob štadióna.

Povedzme si otvorene, Ligu národov nikto z nás až tak vážne nebral. Bol to premiérový ročník, fanúšikovia systému s rôznymi divíziami nechápali a ani hráči príliš netušili, o čo vlastne ide. Skončili sme v skupine poslední a nebyť zásahu UEFA, ktorá reorganizovala súťaž, vypadneme o úroveň nižšie. A tu sa začína neuveriteľná vec, o ktorej určite ani Hapal netušil. Mužstvo pripravoval na marcový začiatok kvalifikácie Majstrovstiev Európy 2020 a vedel, že ak Slováci obsadia jednu z prvých dvoch priečok, postúpia priamo na šampionát. Nestalo sa, skončili sme tretí, pretože sme v súbojoch s postupujúcimi Chorvátmi a Walesanmi získali len jediný bod. Verte či nie, ale ak by sme v kvalifikácii nezískali ani jediný bod a skončili v tabuľke hoc aj bez streleného gólu poslední, do baráže o EURO 2020 postúpime tak či tak. Vďaka Lige národov, v ktorej sme obsadili v našej skupine posledné miesto! Bizarný kľúč,  ktorý je dielom UEFA, keďže chce mať na turnaji maximum z najfutbalovejších krajín. A my medzi ne predsa stále patríme.

Baráž o EURO sa pre pandémiu presunula z marca 2020 na október. Ešte pred ňou sa lavička pod Hapalom roztriasla, veď dve vystúpenia v Lige národov boli priam trápne. Česi si z nás v Bratislave urobili trhací kalendár a slovenské „béčko“ remizovalo so šťastím v Izraeli. Po 120-minútovej bitke s Írskom, ktorá sa v náš prospech skončila až v penaltovej lotérii, prišiel obrovský výdych, šanca postúpiť na európsky šampionát stále žije. Bol to ale výkon hodný postupu? Nie! Pretože ďalšie 2 prehry, ktoré prišli v rozpätí nasledujúcich 6 dní, zlomili Hapalovi krk. V Škótsku sa na tú hru jednoducho nedalo pozerať a z karantény musel aj Hapal krútiť hlavou nad tým, čo sme dovolili Izraelu. Vôbec 1. Krát v histórii prehrali Slováci zápas, v ktorom 2:0 viedli.

Pomôže návrat Tarkoviča?

A dosť, povedali členovia Výkonného výboru SFZ po tom, ako sa s nimi  ešte koncom minulého týždňa telefonicky spojil prezident zväzu Ján Kováčik. Na tri novembrové zápasy poverili vedením národného tímu Štefana Tarkoviča, ktorý je zároveň technickým riaditeľom SFZ. Pred 2 rokmi si už pozíciu hlavného trénera vyskúšal, po rezignácii Jána Kozáka viedol tím v prípravnom zápase vo Švédsku. V zákulisí sa objavovali informácie, že jeho asistentom bude Ján Kozák mladší, ale Tarkovič vsadil na bývalých reprezentantov, ktorí vždy na trávniku ukázali srdce a to súčasnému tímu (s výnimkou Hamšíka) chýba. Pomáhať mu bude duo Marek Mintál – Samuel Slovák. Bývalí spoluhráči z nemeckého Norimbergu, v ktorom Mintál pred 15 rokmi senzačne získal korunu kráľa strelcov bundesligy. Snáď budú dobrými radcami a pri oklieštenej ofenzíve (zranení Boženík či Bero) dokážu nájsť liek na našu súčasnú ofenzívnu sterilitu.

Pôjde o všetko

Áno, postúpiť cez Severné Írsko sa dá. Ale to isté si myslí aj náš súper. Faktom však zostáva, že to majú vo svojich rukách a nohých predovšetkým hráči, bez ohľadu na to, kto ich diriguje z lavičky. Oni bojujú o lepšie kluby, lepšie zmluvy a o priazeň diváka. Pretože ten sa im otočil chrbtom. A toho zaujíma len to, či Slovensko bude súčasťou Majstrovstiev Európy 2020 alebo nie. Je to turnaj, o ktorý bojovalo 55 krajín. Dostane sa naň „len“ 24, teda skoro polovica starého kontinentu. Skúsme sa opäť zomknúť, hoci nás o mesiac v prípade postupu čaká tradičná slovenská debata. V hre je okolo 12 miliónov eur a tie predsa bude treba rozdeliť… Lenže vypísané prémie mali tí, ktorí už pri reprezentácii nie sú…

autor Lukáš Krupa