Názor redakcie: Poďme postúpiť na EURO!

„Čím ťažšie sa víťazstvo tvorí, tým väčšie je šťastie, ktoré z neho vzíde.” Slová muža, ktorý pred pár dňami oslávil osemdesiate narodeniny a ktorého futbalové úspechy azda nikto nikdy nenapodobní. Legendárny Brazílčan Pelé, trojnásobný majster sveta, presne vedel, o čom hovorí. Chuť víťazstva bola jeho drogou, každé mužstvo, v ktorom pôsobil, dokázal inšpirovať a hoci to nie vždy vyšlo, pocit šťastia po zápase prevažoval nad sklamaním.

Slovenská futbalová reprezentácia sa v posledných dvoch mesiacoch ocitla v náročnej pozícii, je kritizovaná odborníkmi, fanúšikmi a aj sama si sype popol na hlavu. Oprávnene! Veď niekedy sa na predvedené výkony naozaj nedá pozerať. Je tu ale zápas roka, súboj o všetko, v ktorom pôjde krása bokom. Rozhodujúci zápas o postup na EURO 2020 v Belfaste. Na šampionát postúpi buď Severné Írsko alebo Slovensko.

Poďme zabudnúť!

Všetko, čo sa udialo doteraz, musí ísť bokom. Nemôže nás trápiť, že sme prehrali s Českom, Škótskom a Izraelom v Lige národov a s najväčšou pravdepodobnosťou vypadneme z B-divízie. Nemôžeme sa už zamýšľať nad tým, či je to spravodlivé, že na lavičke nesedí Pavel Hapal, ale Štefan Tarkovič a už v žiadnom prípade nás nemá čo zaujímať, že do národného tímu sa vrátil muž, ktorého za ľudský vzor svojim deťom nikdy nedáme. Zabudnime aj na to, že trojica nominovaných slovenských útočníkov (Michal Ďuriš, Pavol Šafranko, Samuel Mráz) zaznamenala dohromady v reprezentácii len smiešnych 7 gólov. A zabudnime aj na to, že Marek Hamšík zarába v Číne takmer 200 tisíc eur týždenne a Milan Škriniar ma hodnotu 50 miliónov eur. Všetko sú to fakty, ktoré nám zápas v Belfaste nevyhrajú, ale ani neprehrajú.

Forma nie je, ale môže prísť!

Po dlhšom čase máme k dispozícii ako-tak kompletný káder. Absencia brankára Martina Dúbravku najmä v semifinále baráže proti Írsku citeľná nebola, zranený Róbert Boženik stratil kvalifikačnú fazónu. Verili sme v návrat Martina Škrtela, ktorý by bol nielen dirigentom obrany, ale hlavne nástrojom súperovho rešpektu. Nevyšlo. A tak musíme veriť tým, ktorí nás dokázali už viackrát potešiť. Do obrany sa vracia dvojica Škriniar-Hancko a práve kompaktná defenzíva bude kľúčom k hernej pohode. Tú nám môže zabezpečiť tradične silná formácia stredopoliarov, ktorá návratom Lobotku a Kucku získa obrovské skúsenosti. Ale aj tak bude všetko na Hamšíkovi. Ak bude mať pohodu a priestor na to, aby naplno ukázal svoj repertoár, pocítime to aj v ofenzíve. Dôležité budú jeho priame či rohové kopy a predovšetkým iniciatíva krídelníkov, ktorí toho v poslednom období veľa neukázali.

Rozhodnú opäť penalty?

Kto má rád pekný futbal, nech ide vo štvrtok spať o 20:30. Žiadna lahôdka to nebude. Stretnú sa tímy, ktoré s výnimkou úspešných rozstrelov v semifinále baráže už rok nevyhrali. Bude to boj a v ňom nespočetne veľa faulov. Čím dlhšie sa bude hrať, tým viac budú televízni diváci napätí a nervózni. A infarktové stavy môžu nastať pár minút pred polnocou, teda v čase, kedy by sa mohol vo Windsor parku začať rozstrel zo značky pokutového kopu. Spomeňme si na naše dva predchádzajúce postupy na veľké turnaje. Oba sa zrodili na súperových štadiónoch. Október 2009 – poľský Chorzów a neskutočná dráma so šťastným koncom, znamenajúca historický postup na MS 2010 do Juhoafrickej republiky. Október 2015 – Luxemburg a eufória po spečatení účasti na ME 2016 vo Francúzsku. V oboch prípadoch to boli víťazstvá, ktoré sa zrodili ťažko a o to väčšie bolo šťastie, ktoré z nich vzišlo…

autor: Lukáš Krupa