Najvyšší čas odhodiť mentalitu malosti. Slovensko je uzol novej strednej Európy

Sme v priestore, cez ktorý sa bude formovať nová stredná Európa. Naša krajina svoju polohu už má. Svoj význam postupne získava. Otázkou zostáva len to, či si ho konečne dovolíme aj uvedomiť.

Európa vstúpila do obdobia, v ktorom sa znovu mení význam štátov, trás aj priestorov. To, čo sa ešte včera zdalo byť pevné, sa dnes preskupuje. To, čo sa kedysi javilo ako okraj, sa môže stať stredom rozhodujúcich procesov. V takýchto časoch prestáva rozhodovať iba veľkosť štátu či počet obyvateľov a čoraz viac začína rozhodovať jeho poloha a schopnosť spájať rôzne svety. Práve v tomto novom svetle sa dnes treba pozrieť aj na Slovensko.

O Slovensku sa príliš dlho hovorilo jazykom malosti. Ako o štáte, ktorý sa má len prispôsobiť, zaradiť a nejako prejsť medzi väčšími hráčmi. Lenže to je lož, ktorú si o sebe rozprávame už pridlho. Tento naratív o „malom holubičom národe“ nám bráni vidieť realitu, ktorá je vpísaná priamo do mapy.

Je takmer ironické, že pravdu o Slovensku musel nahlas povedať práve Viktor Orbán. Slovensko je dôležitejšie, než si samo uvedomuje, vyhlásil maďarský premiér pred istým časom na spoločnej tlačovej konferencii s Robertom Ficom. V tejto vete je ukrytý náš problém aj naša šanca. Máme väčší význam, než si pripúšťame a menšie sebavedomie, než si ako národ môžeme dovoliť.

Prečo práve Slovensko

Slovensko nie je malé. Slovensko je strategicky umiestnené. To je veta, od ktorej sa musí začať každé vážne uvažovanie o našej krajine. Naša dôležitosť nie je politickým darom ani výsledkom sympatií. Je dôsledkom polohy. Ležíme v priestore, kde sa stretávajú smery, ktoré budú rozhodovať o novej podobe Európy. Sme spojom medzi severom a juhom, medzi Pobaltím, Čiernym a Stredozemným morom. Zároveň sme aj bodom dotyku medzi západným jadrom kontinentu a veľkým priestorom na východ od nás až po Pacifik, ktorý prepája Nová hodvábna cesta. A práve pri Košiciach sa tieto dve veľké osi pretínajú. To nie je geografická zaujímavosť, ale strategický fakt.

História ukazuje, že sila krajiny nevyrastá len z veľkosti, ale aj zo schopnosti povýšiť vlastnú zdanlivú nevýhodu na výhodu. Pozrime sa na Švajčiarsko. Ešte pred modernou štátnou konsolidáciou to bola horská krajina kantónov, lokálnych identít a obyčajných ľudí, nie impérium ani veľmoc. Dnes je synonymom prosperity, stability, dôveryhodnosti a váhy, ktorá ďaleko presahuje jeho rozlohu.

To, čo dnes vidíme, nie je náhoda. Rastúci záujem o Bratislavu, nové inštitucionálne väzby a vyššia pozornosť voči Slovensku sú výsledkom strategickej logiky. Slovensko sa preto musí prestať chápať ako pobočka cudzích metropol. Naša krajina sa mení z pasívneho účastníka na aktívny bod spojenia. Bez nás sa viaceré smery nového usporiadania budú spájať ťažšie. To je skutočná sila uzla, jeho nevyhnutná prítomnosť. To je naša švajčiarska príležitosť.

Suverenita všetkých smerov

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovensko nemôže viesť politiku len jedným smerom. Krajina v srdci Európy môže svoj potenciál využiť iba vtedy, ak bude schopná komunikovať na všetky svetové strany.

Ak chceme byť uzlom, musíme hovoriť so západným jadrom, rozumieť východnému priestoru a udržiavať vzťahy všade tam, kde sa rozhoduje o energii, obchode, doprave, bezpečnosti a budúcej stabilite. Len zahraničná politika na všetky svetové strany nám umožní naplno využiť to, čo nám dala poloha.

Skutočná zmena však začne až vtedy, keď si túto pravdu pripustíme: už nie sme malá nepodstatná krajina na okraji. Sme v priestore, cez ktorý sa bude formovať nová stredná Európa. Naša krajina svoju polohu už má. Svoj význam postupne získava. Otázkou zostáva len to, či si ho konečne dovolíme aj uvedomiť.

Zdroj: ereport