eReport.sk
Foto: archív AW

Najcennejší dar, ktorý si môžete darovať len vy sami (nielen na Vianoce)

Vianoce a predvianočný čas vzbudzujú u každého z nás veľké množstvo emócií. Niekedy je to radosť, číre šťastie, pocit spolupatričnosti a blízkosti. A u niektorých z nás sa v tomto období pripletú aj pocity akejsi smutno-sladkej nostalgie. Niektorí by dokonca toto sviatočné obdobie najradšej prespali, preskočili alebo odignorovali.

Vianočné obdobie môže byť skutočným nákladom a pretlakom emócií, ktorými sa počas bežných dní v roku možno ani nemáme čas zaoberať.

V predvianočnej atmosfére, keď sa na nás doslova z každého kúta tlačia sentimentálne obrázky nekontrolovanej veselosti, šťastia, blízkosti, hojnosti a dokonalej idylickej atmosféry, sa nám každý odklon od tejto rozprávkovej prezentácie môže zdať ako odkaz na naše vlastné zlyhania.

Iný uhol pohľadu!

Len si to predstavte. Aké by to bolo, ak by sme sa pozreli na vianočný čas ako na možnosť ponoriť sa do seba? Popremýšľať o tom, ako chceme pokračovať na našej životnej ceste? Precítiť svoj život? Prečo nevziať sviatočný čas ako jednu jedinečnú a úžasnú príležitosť na akési predvianočné upratovanie v sebe?

Jedinou istotou je zmena

Nuž, toto je dobrá aj zlá správa. Takto to jednoducho v živote funguje. Obdobia šťastia a spokojnosti nám dodávajú silu a rozlet. A čas, keď prekonávame náročnejšie obdobia a životné skúšky, môžu byť pre nás poriadnou náložou.

Aj to je však o uhle nášho pohľadu. Pretože práve tie negatívne udalosti nám dávajú možnosť objavovať nepoznanú silu, ktorá sa v nás skrýva. Počas takýchto chvíľ sa zároveň utvára naša osobnosť a charakter.

Bez týchto životných skúšok a faciek by sme skutočne nevedeli oceniť a byť vďační za ich opačný pól. Keď si dovolíme uvedomiť si, že naozaj všetko plynie a aj tá najhoršia situácia pominie, akoby sme si z krku sňali obrovský kameň.

„Život nie je čakanie, kedy búrka prejde. Je o tom, naučiť sa tancovať v daždi.“ Vivian Greene

Potreba väčšej vďačnosti

Keď pochopíme silu vďačnosti, náš život sa od základov zmení. Je to jedna z hybných síl pre akékoľvek pozitívne zmeny.

Už pred 30 rokmi sa psychológ Martin Seligman začal do hĺbky zaoberať tým, ako dokážu emócie ovplyvňovať naše životy. Zistil, že vďačnosť, optimizmus a odpustenie sú základným stavebným kameňom pri prekonávaní ťažkých životných situácií. Prišiel aj na to, že práve vďačnosť sa úzko spája s budovaním silného duševného zdravia a odolnosti.

Preto by sme túto schopnosť mali v sebe vedome kultivovať. A ako?

Skvelým cieleným pomocníkom je Denník vďačnosti. Napíšte si každý večer 3 veci, za ktoré ste v ten deň vďační. Zrekapitulujte si svoj deň a poďakujte za to krásne. Týmto spôsobom si vedome upevňujeme schopnosť zameriavať svoju pozornosť na výnimočné maličkosti okolo seba. Práve tie, ktoré tak často zvykneme prehliadať. Aj preto som vytvoril denník R.A.D – strategický nástroj pre rok 2021. Už ho máte?

Tu nájdeš recept na šťastie!

To, na čo sa sústredíme, živíme našou energiou. Zameriavajte preto svoju pozornosť vedome na tie veci, ktoré vo vás vyvolávajú dobré pocity.

Naša pozornosť je selektívna a riadi sa pravidlom, že rovnaké priťahuje rovnaké. Ak si napríklad začnete všímať, koľko ľudí vo vašom okolí je nezamestnaných, môže sa vám po čase začať zdať, že máte okolo seba samých nezamestnaných.

Rovnako to však funguje opačne. Ak si začnete všímať pozitívne udalosti, fungujúce vzťahy, ľudí úspešných v kariére, budete na nich „zrazu” narážať na každom kroku. Budete si ich sami priťahovať do života.

Radosť z časov minulých

Ako už viete, všetko je v konečnom dôsledku o našom uhle pohľadu. Spomienka je spomienkou.

Mnohí z nás už zažili stratu niekoho blízkeho a milovaného. Alebo si spomenuli na niečo, čo sme v živote stratili. Práve vo vianočnom období sa nám môže stať, že nás pohltí nostalgia. Že si myšlienkach prehrávame spoločné zážitky a spomienky. A následne nás môže začať ťažiť smútok, že je to všetko preč a už sa to nevráti.

A čo tak otočiť si to? Uvedomiť si, že sme mali v živote to šťastie a tú česť svojho blízkeho človeka vo svojom živote mať a poznať ho. Že sme spolu mohli prežívať presne to, čo sme prežili. Sústreďme sa vo svojich spomienkach na radosť z toho, čo nám život ponúkol  Poďakujme za to, čím nás tento blízky človek obohatil. Navždy predsa zostane žiť v našich srdciach.

Si k sebe láskavý?

Mnoho ľudí má sklon byť k sebe prehnane kritický. Myslia si, že vďaka tomu získajú životné zlepšenie, pokrok, napredovanie. Prehnaný postoj sebakritiky a perfekcionizmu k sebe samému nás však časom môže vysiliť a vyčerpať.

Naučme sa byť k sebe láskaví. Pozorujme sa kritickým okom, aby sme vedeli pracovať na svojich slabých stránkach. Dajme si šancu zlepšovať sa a učiť sa. Avšak v ponímaní, že budeme sami seba vnímať ako svojho najlepšieho priateľa, učiteľa a trénera v jednom.

A čo je ten najväčší dar pre samého seba?

Čo myslíte, čo je tým najväčším darom, ktorý môžete darovať sami sebe? Čo výrazne zmení naše dnešky a zajtrajšky? Ktorý nám otvorí nové obzory nazerania na samého seba, ale aj okolitý svet?

Dajte si teraz minútku času a popremýšľajte. Áno, je to bezpodmienečná sebaláska.

Pretože ako hovorí  Louse L. Hay:  „Keď sa naučíme milovať sami seba, akceptovať sa a bezpodmienečne sa prijímať, potom sa v našom živote začnú diať zázraky.”

 A o sebaláske… už v ďalšom článku.

Zdielať / poslať / tlačiť

Politika

Správy

Šport