SERIÁL 50 osobností: Slovákom otváral okná do sveta – reportér a fotograf Miro Tuleja

V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých zrejme nepočujete každý deň, či vôbec. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

„Pán generál, ak sa vám náhodou stratia hlásenia o skvelých zásahoch vašich pilotov, nájdete ich v očiach siroty z hanojskej štvrte Kham Tien.“ Tento text sprevádzal jednu z fotografií výstavy Život sa začína znovu. Fotografiu práve tých očí vietnamského dieťaťa.

Výstava sa konala v roku 1973 v Bratislave a ukazovala fotografie mladého novinára Miroslava Tuleju.

Po americkom bombardovaní Hanoja: pohľad do očí siroty. – Foto: archív Miro Tuleja

Miro Tuleja od mala túžil spoznávať cudzie krajiny. Chcel byť trochu ako legendárni československí cestovatelia Zikmund a Hanzelka. Fascinoval ho príbeh, ako ich priateľský sprievodca nechal prespať na vrchole Cheopsovej pyramídy.

S cieľom dostať sa do sveta študoval žurnalistiku a fotografiu. Ako už vtedajšia doba diktovala, nebolo to bez problémov. Pre zlý triedny pôvod sa na školu dostal až na druhý raz. Medzi jeho prednášajúcich patril jazykovedec Ján Horecký, literárny vedec Ján Števček či básnik Milan Rúfus. Konzultantom jeho diplomovej práce bol významný slovenský fotograf Karol Kállay. Ako Tuleja neskôr spomínal, nebavili sa len o fotografii, ale aj o literatúre: „o Mináčovi, Hrabalovi, Steinbeckovi, Greenovi, Saganovej – ale najmä o Ernstovi Hemingwayovi.“ Budúci novinár tak získaval hĺbku cítenia pre dianie vo svete presahujúcu len snahu o robenie obrázkov.

Skamarátil sa s vtedy univerzitnými „uchami“ neskôr legendami domácej žurnalistiky Jurajom Verešom a Mirom Vojtekom.

Fotografie života: priemyselné havárie aj umelecká scéna Československa

Po univerzite začal Miro Tuleja v polovici 60. rokov pracovať ako fotograf a reportér v Československej tlačovej kancelárii (ČTK). A veľmi úspešne, hoci hneď v začiatkoch spoznal, že život fotoreportéra znamená aj zaznamenávanie tragédií. V roku 1966 získal 1. miesto na Celoštátnej výstave novinárskej fotografie. A to za fotoreportáž z havárie vrtnej veže na ťažbu zemného plynu na východnom Slovensku, pri ktorej zahynuli traja pracovníci, ďalší skončili s ťažkými popáleninami. Tragédiu Tuleja zaznamenal priamo na mieste havárie, aj v nemocnici, kde sa obete liečili.

Havária vrtnej veže na východnom Slovensku – traja mŕtvi – Foto: archív Miro Tuleja

Priemyselnú tragédiu zvečnil aj o niekoľko rokov neskôr. V roku 1970 zával v lignitovej bani na Morave uväznil 110 baníkov, 34 z nich nakoniec navždy ostalo pod zemou. Tragédiu Tuleja zvečnil napríklad cez snímku príbuzných, vyčerpaných smútkom a čakaním na to, či sa ich blízkych podarí zachrániť.

Žiaľ nad stratou kolegu (ťažiar na východnom Slovensku) – Foto: archív Miro Tuleja

Tie mladé roky však prinášali aj milé, až nežné momenty. Napríklad pri zvečňovaní vtedajšej umeleckej scény. Na čiernobielych snímkach tak môžeme vidieť veľmi mladučkú a ešte nie slávnu Milku Vášáryovú, trúbkara a speváka Dušana Grúňa ešte ďaleko pred vrcholom jeho neskoršej slávy, ale aj české esá ako Waldemara Matušku, Karla Gotta a ďalších.

Fotenie bohémy 60. rokov – mladučká Milka Vášaryová – Foto: archív: Miro Tuleja

Prišiel rok 1968 a fofograf Tuleja v onom predelovom auguste nemohol v uliciach chýbať. Citlivo zaznamenával hádky ľudí s dôstojníkmi inváznych armád, strety sovietskych vojakov s davmi. Niektoré fotografie majú kvalitu rozmerných olejomalieb – zachytávajú celý rad osôb v rôznych pózach, ako každý z nich po svojom spracúva drámu situácie.

V 70. rokoch sa Tulejovi splnil sen rozsiahlo cestovať. A opäť prvý stret s realitou, tentoraz svetovou, mal aj príchuť tragédie.

V roku 1970 zachytil dopady ničivého cyklónu Bhola, v dôsledku ktorého vznikla 12-metrová prílivová vlna cunami. V Bangladeši zabila pol milióna ľudí. No v krajine Tuleja zachytil aj bežný život, na uliciach, v školách, stretol sa s prezidentom.

Ujde sa mi vrecko ryže z potravinovej pomocí? Po ničivom cunami v Bangladéši – Foto: archív Miro Tuleja

Socialistické krajiny: Vietnam, Kuba, Sovietsky zväz (očarujúci, ale aj s nekonečnými frontami na tovar)

Aj ďalšia, dlhá fotoreportérska cesta bola v tieni tragédie, no končiacej sa. Tuleja sa ako fotoreportér nachádzal v Hanoji ako pri náletoch amerických bombardérov v roku 1972, tak aj po podpísaní mierových dohovorov v roku 1973.

Vnímal úľavu, ktorú ľuďom priniesol mier, po vojne, ktorá vzala život takmer 60 tisícom amerických vojakov a trom miliónom Vietnamcov. Dopady vojny na bežný život Vietnamcov zachytil v množstve materiálu. No na jeho obrazoch vidno aj krásy veľkej krajiny, vrátane snímok z úchvatnej zátoky Ha Long (Dračia zátoka).

V období, keď nebolo mobilov, si fotografovanie žiadalo značnú dávku trpezlivosti aj technickej vynaliezavosti. Ak bol menej citlivý film, riešilo sa to experimentovaním so zvyšovaním teploty vývojky. Napredovanie v kariére znamenalo aj možnosť dostať sa k lepšej fototechnike, k vychýreným svetovým značkám ako Rolleiflex či Leica.

„Na cesty do Vietnamu či Bangladéša som si brával dve brašne so štyrmi kamerami, štyrmi výmennými objektívmi a najmenej sto kinofilmov. Čo sa mi podarilo nafotiť, to som si nemohol pozrieť okamžite na displeji, ako sa to dá na dnešných kamerách či telefónoch. Videl som to až o pár týždňov neskôr, po návrate z cesty, po vyvolaní filmov.“ Tak na tie časy spomína Miro Tuleja dnes. Táto spomienka sa nachádza v reprezentatívnej knihe 250-tich reportážnych fotografií, ktorá vyšla nedávno, v roku 2021.

Okrem vyššie spomínaných lokalít v nej figuruje napríklad aj Kuba, ktorá Tuleju zjavne očarila. Veľa snímok pochádza z vtedajšieho Sovietskeho zväzu a sú krásnym prierezom všedného aj slávnostného života krajiny, vrátane života v rôznych, od Moskvy značne vzdialených regiónov.

Ťažba zlata v Sovietskom zväze – Foto: archív Miro Tuleja

„Moskva ma očarila širokými bulvármi, Puškinovým múzeom, Divadlom na Taganke, praktickým metrom, prekvapila sudmi s kvasom, špecialitami ruskej kuchyne…“ spomína Tuleja. Dodáva, že menej pozitívne naňho pôsobili všadeprítomné a veľmi dlhé rady na tovar, na miesta v kine, všade. Podobne ako veľmi skromné, stiesnené bývanie bežných ľudí v „komunaľnych kvartirach“, kde bývalo naraz niekoľko rodín, každá v jednej izbe, a niekedy čakali frontu aj na WC. Celkovo mu ale krajina a jej kultúra učarovali.

Škola v Ojmjakone na ruskom Ďalekom východe, najchladnejšom mieste na Zemi (najnižšia zaznamenaná teplota -71,2 stupňov Celsia) – Foto: archív Miro Tuleja

Chlapec, ktorému sa splnil sen vidieť svet

Tuleja si užil pád Železnej opony v tom, že sa mohol pozrieť aj do krajín, ktoré mu v dovtedajšej zbierke chýbali, a tak fotil v USA či v Japonsku. V novej dobe mu tiež postupne pribúdali úlohy a zodpovednosť, až nakoniec na istý čas zakotvil v kresle šéfredaktora Národnej obrody, vtedy jedného z popredných domácich denníkov (po divokých výmenách majiteľov tento pôvodne vládny denník o niekoľko rokov neskôr zanikol). Aj v dôchodcovskom veku ostal novinárčime verný, v redakcii mesačníka Auto magazín.

Za svoju bohatú kariéru navštívil množstvo miest. Fotografoval obrovské množstvo situácií. Robotníkov stavajúcich vysielaciu vežu Dubník, dodnes najvyššiu stavbu na Slovensku (vo výške 318 metrov ho jeden z pracovníkov pri fotografovaní ležmo istil držaním za nohy). Ale aj politické špičky doma aj v zahraničí.

Mirovi Tulejovi nedávno vyšla kniha fotografií, ktoré sú prierezom jeho kariéry – Foto: archív Miro Tuleja

„Zažil som Vietnam v čase vojny i v prvých dňoch mieru. Pobudol som na stanici Severný pól-22, driftujúcej na ľadovej kryhe v Severnom ľadovom oceáne. Fotografoval som rodiaci sa vulkán na Kamčatke, výstavbu Bajkalsko-amurskej magistrály na Sibíri i štart nosnej rakety Proton z kozmodrómu Bajkonur, ktorá dopravila výskumnú sondu Fobos k planéte Mars…“. Spomína Miroslav Tuleja. Chlapec, ktorému sa splnil sen. Nielen, že videl mnoho fascinujúcich kútov planéty Zem, ale svojím fotografickým umením, doplneným značnou dávkou odvahy a trpezlivosti, zaujímavé miesta a udalosti celé desaťročia sprostredkúval aj generáciám domácich čitateľov.

Zdroj: eReport