Judita Laššáková upozornila, že médiá sa svojho času diskreditovali tým, že ponúkali bez kritiky či otázok identický naratív ako Matovičovsko-Hegerovká „hrôzovláda“. Preto začali ľuďom svietiť kontrolky a začali vyhľadávať informácie na alternatívnej scéne. To pomohlo vyrásť ľuďom ako je ona sama.
Rodová rovnosť a kvóty
Známa právnička sa v rozhovore pre eReport dotkla témy rodovej rovnosti a kvót pri zamestnávaní, ktoré sa už v niektorých krajinách zaviedli. V takomto počínaní nevidí zmysel, ľudia by sa podľa nej mali dostávať do funkcií vďaka svojim schopnostiam a nie pre to, že sú ženami či mužmi. Uviedla konkrétny príklad, M. Thatcherová sa stala významnou političkou už v čase, kedy žiadne kvóty neexistovali. V tejto súvislosti upozornila aj na Z. Čaputovú, ktorá nevedela zniesť kritiku a pri akejkoľvek kritike „vyťahovala“ rodovú kartu. Podľa čerstvej europoslankyne, bola naša hlava štátu precitlivelá a ješitná. „Citlivo vnímala hlavne samu seba. Tá kritika bola mnohokrát voči nej vecná. Ale ona sa vždy cítila urazene,,“ hovorí Laššáková.
Upozornila aj na to, že opozícia tvrdí, že v stranách ako SNS, Smer či Hlas, nedostávajú ženy rovnaké príležitsoti ako muži. Čo je potom Monika Beňová, muž? pýta sa europoslankyňa na druhú kolegyňu, ktorá ľavicovú stranu zastupuje v EP už rok rokúce. Upozornila aj na to, že keď strana PS dostala príležitosť obsadiť post podpredsedu parlamentu, nenavrhla ženu, ale muža. Celú kampaň mala pritom postavenú na tom, že majú na kandidátke rovnaké množstvo žien ako mužov. Keď však prišlo k funkcii, bolo samozrejmosťou, že stoličku má získať muž.
Príhovor k U. von der Leyenovej
Laššáková sa vrátila aj k svojmu známemu, prvému prejavu europoslankyne na pôde EP, kedy priamo do očí U. von der Leyenovej povedala nepríjemné veci. Vytkla jej Krivočenska a Lučanského a pokrytectvo EÚ, ktoré si selektívne všíma iba niektoré udalosti na Slovensku, ale o iných trestuhodne mlčí. Laššáková vysvetlila aj to, ako sa vôbec k príležitosti prehovoriť priamo k predsedníčke EK, dostala. Dodala, že ak je človek vo väzbe, absolútne zaňho preberá zodpovednosť štát. V tom prípade to bola Mária Kolíková. Ale aj Zuzana Čaputová. Laššáková upozorňuje, že nezaznamenala v súvislosti s týmito úmrtiami žiadne vyjadrenia prezidentky, žiadnu výzvu na odstúpenie kompetentných. Prezidentka pritom vyzývala funkcionárov na odstúpenie pomerne často, napríklad v prípade Kažimíra, ktorý v tom čase ešte nebol ani len obžalovaný. Takže sú to prezidentkine „výzvy o ničom“ verzus vážne pochybenia, úmrtia vo väzbách. Tam neprichádzala žiadna reakcia.
Mohlo by vás zujímať:
Témou boli aj „covidové časy“. Laššáková konštatuje, že nie je škandálom to, že sa vtedy cez alternatívne médiá zviditeľnili ľudia ako ona. Za škandál považuje to, že aj ľudia ako napríklad Ján Drgonec, emeritný sudca, ktorý je slovenským ústavným právnikom, emeritným sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, a aj bývalým poslancom Národnej rady SR, bol v médiách zakázaný a verejne sa vyjadroval iba cez alternatívne médiá.
Najhoršia vizitka médií
Laššáková sa dotkla sa aj témy Dannyho Kollára, vlastným menom Bomica. Skonštatovala, že novinári jej nebudú predpisovať členov jej tímu v Europarlamente. Nepredpisuje jej ich ani samotná strana Smer, takže určite si to nenechá od novinárov. Upozornila na dezinformácie, ktoré v jeho súvislosti šíria médiá hlavného prúdu. Zatiaľ netrestaného Bombica nazývajú opakovane recidivistom.
Upozornila aj na právne nesprávne informácie, ktoré do médií pravidelne vypúšťa Daniel Lipšic či advokát Peter Kubina, ktoré potom bez kritického skúmania preberú médiá a bez akejkoľvek reflexie vydávajú na svojich stránkach a portáloch ako fakty. Ide napríklad o informáciu, že údajne Dušana Kováčika odsúdilo 10, či dokonca až 17 sudcov. Pravda je taká, že de o 4 opakujúcich sa sudcov, pričom jeden z nich dokonca sám upozornil, že je v prípade zaujatý a jeho nadriadený mu odpovedal, že ho za zaujatého nepovažuje. Čo je nonsens, pretože sám sudca predsa najlepšie vie, či je zaujatý a keď cíti, že je, tak to treba rozhodne podľa známej právničky vziať do úvahy.
Za najhoršiu vizitku médií hlavného prúdu považuje to, že médiá svojho času tvrdili identické veci ako Matovičovsko-Hegerovká „hrôzovláda“. Bez otázok a kritického skúmania. A preto začali ľuďom svietiť kontrolky a začali vyhľadávať informácie v alternatívnych médiách.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
J. Laššáková: Médiá tvrdili identické veci ako Matovičovsko-Hegerovká hrôzovláda, chýbali otázky a kritika