Kým iné krajiny pristúpili k očkovaniu zodpovedne a majú aj 90% zaočkovanosť na Slovensku sa potácame niekde na úrovni 40 %. Prečo je to tak? Dosť bolo polemík a úvah, matematik Richard Kollár sa pozrel na dáta a dôvod našej nedôvery k vakcínam je jasný. A nie je to podľa neho veru optimistické.
Matematické modely pomáhajú pochopiť komplexné fenomény, v ktorých sa inak možno ľahko stratiť a často ukážu viac, ako sa bežne dozvieme z iných zdrojov. Matematika mu teda objasnila niekoľko z najväčších záhad tejto pandémie a zvyšok už sú len otázky skôr pre sociológov.
Kollár sa zúčastnil panelovej diskusie s odborníkmi z viacerých európskych krajín, vrátane momentálne asi najznámejšieho pandemického sociológa na svete Michaela Bang Petersena z Dánska. Diskusia bola venovaná analýze práve toho, prečo v niektorých krajinách bol záujem o vakcináciu vysoký (napr. Dánsko a Portugalsko) a v niektorých ani nie (napr. Slovensko, Bulharsko, či Rusko).
Sám sa teda podrobne pozrel na dáta a hľadal odpovede, prečo je Slovensko na chvoste. „Je to dôvera vo vládu? Dôvera zdravotníctvu? Úroveň vzdelanosti? Ekonomická situácia, či ekonomické očakávania obyvateľstva? Iste, správna odpoveď je takmer určite, že ide o súhrn množstva faktorov, ktoré skladajú príbehy jednotlivých krajín. Ale, ktorý z nich je ten dominantný? Teda ten, na ktorý by sme sa mohli zamerať?“ pýta sa Kollár
Matematik sa dopátral k štatistikám respondentov v krajinách európskej 27-ičky a ich odpovede na otázku, ktorému zdroju informácií dôverujú ohľadom vakcín najviac, pričom mohli uviesť viacero možností. A výsledok je prekvapivý. „U nás lekárom v oblastí vakcín v období na začiatku vakcinácie dôverovalo relatívne viac ľudí ako v Taliansku, či na Cypre a rovnako veľa ako v Dánsku. Dobre, tak to môžu byť sociálne siete. Tam sa najviac šíria nezmysly o čipoch vo vakcíne, či o úmrtiach a náraste tretieho a štvrtého oka všetkých naokolo po očkovaní. Ale nie, percento ľudí, ktorí najviac veria ohľadom vakcín sociálnym sieťam je u nás (7%) takmer rovnaké ako v Nemecku a na Cypre je takých ľudí relatívne takmer dvakrát viac ako na Slovensku. Podobne sa ukáže, že nerozhoduje ani to, koľko ľudí dôveruje v týchto informáciách médiám, či vláde a jej inštitúciám, ani webstránkám, či Európskej únii,“ vysvetľuje.
Čo je teda zdrojom našich informácií, podľa ktorých sa rozhodujeme, či sa dáme zaočkovať? „Až kým nepozrieme na stĺpec o počte tých, ktorí dôverujú svojmu blízkemu okoliu. A tam zrazu až na jednu výnimku (Rakúsko) trčia najvyššie Bulharsko (39%), Chorvátsko (32%), Rumunsko (30%), Maďarsko (28%), Poľsko (26%) a samozrejme Slovensko (28%). V týchto krajinách najviac veríme sami sebe. O vakcínach vie najviac náš švagor, kolega, šofér autobusu, kamarátka predavačka, či suseda,“ krúti hlavou matematik.
Európska lieková agentúra môže podľa neho tvrdiť, že vakcína je bezpečná, ale teta pozná kolegyňu, ktorej stryná padla po očkovaní ako kabela. A ďalej dodáva, že síce vo večerných správach môžu odborníci tvrdiť, že vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé, ale Fero v krčme hovoril, že to tak nie je, a on by mi predsa neklamal. Jeho suseda upratuje v nemocnici, hovorila mu, o tých mŕtvolách všade, ktoré nevykazujeme a klameme o príčine ich smrti. Hovorila tiež, že plné špitály sú zaočkovaných, vypadávajú im všetky vlasy a šúpe sa im koža. Dostávajú rakovinu. A všetci majú čipy.
Naopak, v Dánsku veria svojím blízkym ako hlavnému zdroju informácií o vakcínach len 3% populácie. V Portugalsku 5%, vo Fínsku tiež 5%. Navyše, ľudia na Slovensku patria v Európe k tým, ktorí s úplným presvedčením (totaly agree) vedia rozoznať (podľa vlastnej mienky, samozrejme), ktoré informácie sú klamlivé, či dezinformácie. Trivialita pre nás Slovákov. Viac si v tomto veria v Európe už len Rumuni, Poliaci, Maďari, Chorváti, Gréci, Cyperčania a Nemci s Rakúšanmi.
Matematiku mu ale ukázala aj iný fenomén. „V prípade, že sa orientujeme najmä podľa svojich blízkych na kontaktnej sieti s reálnymi parametrami (tými istými, ktoré vedú k tomu, že nefunguje koncept kolektívnej imunity), tak nenastane v spoločnosti zjednotenie názorov, ale naopak, spoločnosť si nájde svoje ekvilibrium, v ktorej časť spoločnosti vakcínam verí a druhá nie. Nastane segregácia spoločností do bublín, ktoré sa sami utvrdzujú vo svojom názore a preskakuje sa medzi nimi len zriedka a náhodne,“ tvrdí.
Ale to nie je všetko. O tom, koľko ľudí bude v jednotlivých skupinách, nerozhoduje koľko ľudí je v týchto skupinách na začiatku, ale to, koľko kontaktov dokopy majú presvedčené osoby na začiatku. „Takže, ak sa skupina tých, ktorí vakcínam neveria, vzájomne sústavne informuje o svojich pochybnostiach v oveľa väčšej miere ako tí, čo sa dali zaočkovať, tak majú výhodu, ktorú sa nepodarí prelomiť,“ skonštatoval a dodal, že nie finančné prémie, či lotérie, ale presvedčenie ľudí o tom, že je potrebné dôverovať dôveryhodným zdrojom informácií, je zrejme kľúčové na presvedčenie veľkej časti populácie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Matematik odhalil dôvod prečo Slovensko tak zaostáva s očkovaním: Toto nie je optimistické čítanie