eReport.sk
Manažér Peter Ondrej má v Estónsku rodinu. Foto: archív PO

ROZHOVOR Manažér Peter: Prečo v Estónsku koronavírus zvládajú a my nie!

Manažér Peter Ondrej pracuje na Slovensku, no manželku má z Estónska a majú spolu aj deti. Tie žijú spolu s mamou v pobaltskej krajine kam za nimi pravidelne cestuje autom. Uplynulý víkend sa vrátil po troch týždňoch na Slovensko a v rozhovore nám opísal prečo zvládajú Estónci pandémiu lepšie ako Slováci, prečo si môžu dovoliť mať otvorené všetky obchody aj služby a v krajine nikoho nenapadne zaviesť celoplošný lockdown.   

Aký je hlavný rozdiel medzi protikoronovými opatreniami na Slovensku a v Estónsku?
Rozdiel je v koncepcii, v prístupe, v informáciách. V celej spoločnosti, v tom ako ľudia rešpektujú a dodržiavajú pravidlá, aké nástroje na to majú a efektívne používajú. Rozdiel je markantný počas celého obdobia od marca minulého roku.

Čo Estónci a rúška, nosia ich?
Rúška boli dlho odporúčané až od konca novembra sú povinné vo verejných priestoroch v interiéri, ale neexistujú tam žiadne pokuty za ich nenosenie. Minulý rok som tam bol 4-krát, vždy aspoň na dva týždne, napríklad v novembri som si v Tallinne, v porovnaní s Bratislavou, pripadal ako v úplne inom svete. Ja som odchádzal tesne po tom povinnom celoplošnom testovaní na Slovensku a poviem vám príklad. Išiel som na nákup do obchodného centra, pred vchodom stále sympatická študentka a povedala mi: “Milý pane odporúča sa nosiť rúško, vidím, že ho nemáte, nechcete si dať?”, tak mi dala jedno zadarmo. Oni to podporujú a absolútna väčšina ľudí napríklad v MHD si to rúško dá, ale ak ho akurát v tej električke nemáte, nikto vás z nej nevyhodí a nikto nevolá políciu – je to čisto o zodpovednosti ľudí – stalo sa mi, že som išiel do obchodu bez rúška, obslúžili ma, žiadny SBS-kár ma nevyhadzoval a už vôbec mi niekým privolaný policajt nedal pokutu. Väčšina ľudí aj dobrovoľne nosila rúška. S deckami sme išli 23. decembra do kina a tam sú štósy rúšok, že keď chceš, zoberieš si a hlavne, oni si vedeli presne zadefinovať do opatrení kedy túto povinnosť objektívne nemôžete naplniť a to keď konzumujete jedlo, pijete nápoj alebo – to nie je žart, oni sú v tomto absolútni detailisti, proste na úradnom papieri musí byť všetko a správne – keď sa preukazujete v banke či na úrade svojim občianskym preukazom s fotkou.



To bolo v novembri, no ako to tam vyzerá teraz?
Po tom, čo to v Tallinne čiastočne sprísnili, mi žena hovorila, že im trojnásobne klesli počty pozitívne testovaných. To nebol taký lockdown, aký máme my tu lebo všetky obchodné centrá či obchody na ulici zostali otvorené. Reštaurácie, bary a diskotéky zavreli, ale inak je všetko otvorené, aj služby. Ja som sa 30. decembra dal bez problémov ostrihať. Moje deti chodia do škôlky a tie koncom decembra na týždeň zavreli, inak boli nonstop otvorené. Tie týždňové prázdniny sme vlastne ani nepocítili. Deťom však zrušili krúžky, keďže tam sa stretávajú deti z celého mesta, ale potom aj toto zase obnovili, lebo sa sťažovali rodičia, že to nedáva žiadny zmysel. A chcem zdôrazniť, že tam je tá komunikácia iná, tí ľudia sa počúvajú. Úrady obnovenie krúžkov odkomunikovali tak, že prepáčte, pomýlili sme sa, bolo to nerozumné opatrenie.            

V čom je informovanie verejnosti o pandémii iné ako na Slovensku?
U nás je to všetko zo dňa na deň. Ráno povedia, cez deň zasadnú, večer to dvakrát zmenia, v noci to vyjde a od šiestej rána to platí. V Tallinne ohlásili 22. decembra, že od 28-meho prídu nové prísnejšie opatrenia. Oni majú omnoho lepšie, kvalitnejšie a rýchlejšie informácie ako my čo sa týka počtu nakazených, ohnísk a tak ďalej. Majú to online komplet a denne, vidia, že toto konkrétne miesto je označené za „ohnisko“, alebo že v niektorom meste sú zatvorené práve tieto škôlky, pretože majú toľko a toľko infikovaných a dokedy. Všetko vidia, príslušné úrady to komunikujú otvorene. To je ale dané tým, čo robili v Estónsku posledných 15 rokov čo sa týka digitalizácie verejnej a štátnej správy – o tom by sme mohli dať veľmi dlhý ďalší rozhovor.

Keď chodíte autom do Estónska, kontroluje vás niekto na hraniciach?
Teraz pred Vianocami keď začal u nás platiť lockdown som vyrážal z Bratislavy cez Česko a už vtedy avizovali, že policajti budú kontrolovať. Na slovensko-českej hranici nikto, na poľských hraniciach nikto, v Litve na hraniciach nikto. Lotyši majú špeciálny covidpass, o ktorý si cez internet zažiadate. No a lotyšskí policajti na hranici boli, tak som im na telefóne ukázal pas a išiel som ďalej. Na Estónskych hraniciach zase nikto nebol. Cestou naspäť na Slovensko som si ako vždy dal urobiť PCR test v Tallinne s negatívnym výsledkom, ale keďže na poľsko-slovenskej hranici opäť nikto nebol, tak som zbytočne na to minul peniaze.

Vianočné trhy v centre Tallinnu. Foto: archív PO



Prechod cez hranice viacerých štátov je počas koronakrízy značne komplikovaný. Ako ste zisťovali informácie o opatreniach v jednotlivých krajinách?
Naše ministerstvo zahraničných vecí podľa mojich skúseností nezvláda informovanie Slovákov o tom, čo sa deje na hraniciach, aké sú možnosti vstupu, tranzitu, aktuálne platné opatrenia a tak ďalej. Čo majú uverejnené pri jednotlivých krajinách na stránke často nezodpovedá realite a to prosím dlhodobo. Majú tam špeciálnu covid linku, tam som volal, rozprával so mnou neznámy ženský hlas, ktorý však nič nevedel. Povie vám, že na stránke máte všetko a keď jej dáte dve-tri otázky, lebo ten váš prípad je špecifický, tak ona nevie a povie vám zavolajte si na ambasádu. A to som presne musel urobiť a zavolal som do Viedne na lotyšskú a litovskú ambasádu a až tam som sa dozvedel čo som potreboval vedieť. Na stránke nášho ministerstva sú aj dnes nesprávne informácie napríklad o tranzite.

V prepočte na milión obyvateľov majú v Estónsku oveľa lepšie čísla ako na Slovensku. Doteraz sa tam nakazilo koronavírusom 35-tisíc ľudí a vyše 300 zomrelo. Ako si to vysvetľujete, že majú lepšie výsledky ako my aj keď máme oveľa prísnejšie opatrenia?
Ja si to nevysvetľujem, ja to viem. Im funguje to, čo sa tu nikdy nezaviedlo. Keď prišli na jar s covid aplikáciou, tak tá fungovala. U nás nefunguje dodnes. Keď prišli s trasovaním, tak fungovalo od začiatku nonstop. Presne vedia s kým bol človek v styku. Keď vaše dieťa chodí do škôlky, tak vám príde email a SMS-ka, že bolo v styku s niekým, kto buď je, alebo bol v styku s pozitívnym – zostaňte doma 10 dní. A to sa udeje. Ostatné triedy fungujú, len táto trieda spolu s učiteľkou zostane doma. A rovnako to funguje v zamestnaní vo firmách, ľudia zostanú doma a pretestujú sa. S Matovičom súhlasím, že na Slovensku na to ľudia kašlú. V Estónsku to funguje, tam to ľudia dodržiavajú. Je to z veľkej časti aj o povahe a kultúre. Informáciu, že niekto bol pozitívne testovaný a človek s ním bol v kontakte dostanú v Estónsku rýchlo a zariadia sa podľa toho. To je ich hlavný nástroj ako fungujú s pandémiou. Celoplošný lockdown si preto ja v Estónsku osobne neviem predstaviť.

Ako odškodňujú v Estónsku podnikateľov, ktorí museli zavrieť podniky? Funguje to ako na Slovensku?
Túto vec mám v našej firme tu na Slovensku na starosti, takže vám viem zodpovedne povedať, že tam to funguje oveľa lepšie. Ten najpodstatnejší rozdiel je v tom, že štát poskytuje pomoc rýchlejšie. Od momentu keď pošlete elektronickú žiadosť do týždňa máte peniaze na účte za predpokladu, že ste neurobili nejakú chybu, inak to trvá dva týždne. Keď ministerstvo dopravy na Slovensku ohlásilo začiatkom októbra, že príde s pomocou pre cestovný ruch, tak až tesne pred Vianocami sa dalo o ňu požiadať a peniaze, ak mám dobré informácie, budú mať oprávnení žiadatelia na účtoch pravdepodobne až v marci tohto roku. To tam neexistuje.

Zdielať / poslať / tlačiť
Odoberať
Upozorniť na
guest
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Šport