Magyar ide v šľapajach Tuska, chce tvrdo ovládnuť médiá. Keď to robia probruselskí, je všetko v poriadku

Za povšimnutie stoji aj fakt, že už ani netaja, že demokraciu nechápu ako súťaž pravidiel, ale ako právo „správnych ľudí“ ovládnuť inštitúcie a umlčať tých nesprávnych.

Keď dnes budúci maďarský premiér Péter Magyar oznamuje, že po nástupe k moci pozastaví spravodajstvo verejnoprávnych médií, vraj len dovtedy, kým sa nevytvoria „profesionálne podmienky“, netreba to prikrášľovať. Je to normálny mocenský zásah do médií. Keby niečo také povedal Orbán, Fico alebo ktokoľvek mimo bruselského tábora, európske elity, médiá aj mimovládky by šaleli od rána do večera o konci demokracie. Keď to však povie probruselský miláčik, zrazu je to očista, reforma a návrat k slobode. Nie, nie je. Je to to isté, len s iným marketingovým obalom. O tejto temé informoval aj portál Echo24.

Probruselskí hulváti

V Poľsku to už Tusk predviedol v praxi. Po nástupe k moci vypli TVP Info, vyhodili vedenie štátnych médií a spustili ich tvrdé preberanie. Okolo budovy televízie bola polícia, prezident hovoril o anarchii, ale Brusel držal hubu a krok. Presne tam sa ukázalo, ako funguje európska demokracia v praxi. Keď médiá ovládajú „naši“, je to obnova právneho štátu. Keď to robia tí druhí, je to autoritárstvo. Ten dvojaký meter kole oči. Ich bezočivosť nepozná hranice.

To isté teraz naznačuje aj Magyar. Reči o profesionalizácii sú len zásterka. V skutočnosti ide o starý, primitívny a priehľadný cieľ. Čo najrýchlejšie dostať pod kontrolu priestor, ktorý má zasahovať milióny ľudí. Lebo kto ovládne verejnoprávne médiá, ten nezíska len obrazovku a mikrofón. Získa možnosť určovať tón verejnej debaty, nastavovať hranice prijateľného a vyrábať novú „jedinú správnu“ realitu.

Najväčší problém ale nie je ani Magyar, ani Tusk. Najväčší problém je, že sa to v EÚ začína brať ako normálne. Že časť ľudí už ani nevidí problém v tom, keď víťaz volieb okamžite môže siahať a siaha po médiách, len preto, že patrí k správnemu politickému kmeňu. V tej chvíli sa všetky reči o pluralite, slobode tlače a európskych hodnotách menia na lacnú kulisu. Ak sú pravidlá tvrdé len pre neposlušných a mäkké pre poslušných, tak už to nie sú hodnoty a pravidlá. To je obyčajná fraška.

Za povšimnutie stoji aj fakt, že už ani netaja, že demokraciu nechápu ako súťaž pravidiel, ale ako právo „správnych ľudí“ ovládnuť inštitúcie a umlčať tých nesprávnych. Potom sa to nazve reforma, profesionalizácia alebo obrana právneho štátu a čaká sa, že tomu všetci zatlieskajú. Nie, toto nie je žiadna demokratická obnova. Toto je hulvátske preberanie moci nad médiami. A keď to robia probruselskí, Brusel nielenže neprotestuje, ale ešte sa tvári, že takto vyzerá demokratizácia a pokrok.

Zdroj: Echo24