Lukašenko odkázal Západu: Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda!

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil vo štvrtok, že jeho krajina musí byť zapojená do rokovaní o vyriešení konfliktu na Ukrajine. Zároveň podľa vlastných slov očakáva, že v priebehu nasledujúcich dní bude rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Za chrbtom Bieloruska nemôže byť uzatvorená žiadna dohoda… Keďže ste nás do toho zatiahli – hovorím najmä o západných krajinách –, tak na rokovaniach musí, prirodzene, zaznieť aj pozícia Bieloruska,“ uviedol Lukašenko.

Lukašenkov minister zašiel ešte ďalej

Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej pritom podľa Reuters zašiel ešte ďalej, keď vyhlásil, že Lukašenko sa musí osobne zúčastniť na záverečných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.

Nepotrebujeme túto vojnu. Pretože v konečnom dôsledku tohto konfliktu medzi dvoma slovanskými národmi sme to my, kto môže utrpieť najviac.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.

Ruské vojská napadli Ukrajinu 24. februára nielen z územia Ruska, ale aj Bieloruska. Európska únia i Spojené štáty uvalili preto ekonomické sankcie okrem Ruska aj na Bielorusko. Lukašenko už viackrát prízvukoval, že bieloruská armáda nie je a ani nebude súčasťou konfliktu na Ukrajine, pričom vo štvrtok uviedol, že Bielorusko bolo nespravodlivo označené za spoluagresora.

„Nepotrebujeme túto vojnu. Pretože v konečnom dôsledku tohto konfliktu medzi dvoma slovanskými národmi sme to my, kto môže utrpieť najviac,“ vyhlásil bieloruský líder.

Vzťah Bieloruska s Ruskom sa prehĺbil po tom, ako Moskva poskytla Minsku podporu pri potlačení rozsiahlych protivládnych protestov po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020.

Napriek tomu, že sa Bielorusko v súčasnosti z veľkej časti spolieha na ekonomickú a vojenskú podporu Ruska, podľa agentúry Reuters boli časy, keď sa Lukašenko pokúsil dištancovať od Moskvy, aby zlepšil vzťahy svojej krajiny s Európskou úniou. Vzťah Bieloruska s Ruskom sa však prehĺbil po tom, ako Moskva poskytla Minsku podporu pri potlačení rozsiahlych protivládnych protestov po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020.