Článok na portáli Euronews informuje o zmene kurzu Estónska a Lotyšska, pokiaľ ide o rokovania s Moskvou. Pobaltské štáty zrazu zmenili stratégiu a ohlasujú, že sú pripravené s Ruskom hovoriť. estónsky prezident naznačil, že urobili chybu, keď rozhovory s Moskvou vylučovali, pretože teraz sa zas obávajú situácie, kedy sa rokuje a oni nie sú pri stole.
Lotyšská premiérka a estónsky prezident otočili
Lotyšská premiérka Evika Siliņa a estónsky prezident Alar Karis vyjadrili podporu myšlienke vymenovať osobitného európskeho vyslanca, ktorý by sa zúčastnil rozhovorov s Kremľom o ukončení jeho vojny na Ukrajine. Európska únia by mala vymenovať osobitného vyslanca v rámci prebiehajúcich rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine. Povedali to lotyšská premiérka a estónsky prezident v samostatných rozhovoroch pre Euronews. Ich postoj odráža akýsi rýchly posun v strategickom smerovaní Európy voči Rusku po tom, čo bola Európa vylúčená z priamych rozhovorov v mierových rokovaniach vedených Spojenými štátmi.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom tohto týždňa uviedol, že už sa začali prípravy na „technickej úrovni“ pre vymenovanie osobitného vyslanca, pričom túto výzvu podporila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Myšlienka sa prvýkrát objavila už v minulom lete, ale väčšina lídrov ju vtedy považovala za nevhodnú. Lotyšská premiérka Evika Siliņa a estónsky prezident Alar Karis uviedli, že akákoľvek komunikácia s Ruskom by mala prísť až po konzultácii s Ukrajinou.
“Myslím si, že sa treba zapojiť do diplomacie. Hovoriť treba, ale musíme sa držať v úzadí a stále mať v platnosti aj sankcie voči Rusku,” povedala lotyšská premiérka Siliņa v rozhovore pre Euronews po samite v Dubaji.
Mohlo by vás zaujímať:
Merz je proti priamym rozhovorom, Macron súhlasí
Na rozdiel od Macrona sa Merz rázne postavil proti priamym rozhovorom.” Áno, skutočne potrebujeme vyslanca. Teraz je otázkou, kto to bude. Ale myslím si, že máme veľa možností,” dodala Siliņa. “Som pripravená ísť, ak to bude potrebné, ale myslím si, že (to) európski lídri z Nemecka alebo Francúzska, ako aj Spojené kráľovstvo, ktoré je členom ‘Koalície’, spolu s Ukrajinou by mali byť tými, ktorí by mali byť za stolom americkej koalície ochotných v týchto veľmi náročných rokovaniach,” uviedla.
Estónsky prezident Karis sa zdržal uvádzania mien, ale zdôraznil, že vybraný vyslanec by mal pochádzať z veľkej európskej krajiny a mal by požívať dôveru na oboch stranách.
“Do týchto diskusií by sa mala zapojiť aj Európska únia. Hoci nebojujeme priamo s Ruskom, podporujeme Ukrajinu už veľa rokov a budeme v tom pokračovať,” povedal Karis pre Euronews. „Pred pár rokmi sme boli v pozícii, že sme nechceli hovoriť s agresorom. Teraz sa obávame, že nie sme pri stole,” dodal.
Otázne je, či dôjde k rozhovorom
Otázka teraz teda je, či otvoriť diplomatické kanály s Ruskom, ktoré sú od februára 2022 do značnej miery uzavreté. Bezpečnostný proces v posledných týždňoch v USA napreduje a tempo amerických garancií v posledných týždňoch pokročilo. Francúzsko, Taliansko, Rakúsko, Luxembursko a Česká republika sú medzi tými, ktorí podporili myšlienku začatia priamych rozhovorov, aby sa vyhli závislosti na Bielom dome. Ten je dnes hlavným partnerom Moskvy. Nemecko to naopak odmietlo s odvolaním sa na Putinove “maximalistické požiadavky”. Ten pokračuje s útokmi na ukrajinské mestá pri teplotách pod nulou.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí varovalo pred opätovným angažovaním sa.” Pokiaľ Rusko nezmení svoj postoj a ciele v agresii proti Ukrajine, nie je možné s Ruskom viesť rozhovory. Nemali by sme mu ponúkať východisko z izolácie,” uviedol hovorca za ministerstvo. „Nesmieme znova a znova opakovať chyby, ktoré sme urobili pri obnovovaní vzťahov, keď Rusko potom nezmenilo kurz,“ dodali.
Európska komisia, ktorá musí kráčať po tenkom ľade, vyzvala Putina, aby pred akýmkoľvek diplomatickým reštartom, myslel mier „vážne“. Otázku o “technickej” príprave ohlásenej Macronom Komisia odmietla komentovať. Očakáva sa, že exekutíva v najbližších dňoch predstaví nový sankčný balík.
Zdroj: Euronews






















KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Lotyšsko a Estónsko podporili myšlienku vymenovať osobitného vyslanca pre rozhovory s Kremľom