Lekárka šokuje: Pohotovosť odmietala takýchto pacientov

Slovensko sa pomaly spamätáva z druhej vlny koronavírusu, napriek tomu niektorí lekári varujú, aby sme boli obozretní. Lekárka Lenka Bachratá, ktorá sa stará o covidových pacientov v jednej z bratislavských nemocníc, odporúča domácnostiam zadovážiť si pulzný oximeter. Ide o dostupný prístroj, ktorý meria saturáciu krvi kyslíkom.

Odborníčka tiež poradila, ako si správne saturáciu odmerať. „Dôležité je, aby boli teplé ruky, prekrvené. Čo je pri ľuďoch, ktorí majú horúčky veľmi ťažké. Hneď ako sú veľmi studené ruky, tak to číslo môže byť nepresné. Je dobré ruky rozohriať pod teplou vodou, šúchaním, trením. Musia byť odlakované nechty. Saturácia sa meria nechtom hore a v miestnosti by nemalo byť veľmi silné osvetlenie. Je dobré vyskúšať to na viacerých prstoch na obidvoch rukách,“ prezradila pre rozhlasovú reláciu Dobré ráno, Slovensko lekárka.

Lekárka odporúča, aby si ľudia zadovážili oximeter. – Foto: shutterstock

Normálna saturácia sa pohybuje okolo 95-98. Pacient by mal byť hospitalizovaný, ak hodnota klesne pod 92. Počas najhorších dní v slovenských nemocniciach, to však nebolo možné. „Mali sme pacientov, ktorí mali saturáciu hlboko pod 90 a stále, keď zavolali na pohotovosť, tak boli odmietnutí. Reálne bola pre nich ochotná prísť sanitka, až keď mali saturáciu okolo 80 – 85, čo je veľmi nízke. To znamená, že už tam bol ťažký zápal pľúc. Šanca dostať sa z toho, bola oveľa nižšia, keď sa to neriešilo včas. Toto bol hlavný problém,“ upozornila.

Dôležitá je aj psychika

Lekárka, ktorá sa v súčasnosti venuje psychosomatickej a integratívnej medicíne, tiež porozprávala o tom, kto má z jej pohľadu vyššiu šancu na tzv. long covid. „Snažím sa podľa určitých kritérií určiť, kto má na čo dispozíciu. Od toho, ako sa človek pohybuje, ako vystupuje, ako rozpráva, ako dýcha, ako drží telo a aké má svalové napätie usúdiť, či bude mať vyššie riziko ťažkého covidu toho zápalového, alebo long covidu. Lebo časť ľudí, ktorí spejú k long covidu, to sú ľudia, ktorí veľmi málo dýchajú, ktorí sú citlivejší, ktorí majú väčší sklon k úzkostiam. A tým nechcem povedať, že je to čisto iba v hlave, to sú naozaj telesné prejavy, pretože každá psychická udalosť sa prejaví aj na tele a toto je to, čo nám v celom procese chýba. Ten pohľad na to,“ povedala.

Lekárka sa snaží zistiť, ktorí pacienti majú dispozíciu na tzv. long covid. – Foto: shutterstock

Lekárka tiež hovorila aj o vakcíne AstraZeneca, ktorá momentálne čelí kritike a podozreniam v súvislosti s výskytom krvných zrazenín. „Tie komplikácie sú extrémne zriedkavé. Keď sa pozrieme na čísla, tak tie trombotické stavy sa vyskytujú zhruba u jedného človeka na milión a viac. Ale úplne ich nevieme predikovať. Teraz sú najnovšie výskumy také, že vo väčšine prípadov nejde o klasické trombózy, ale sú to špecifické doštičkové tromby, ktoré sú spôsobené autoimunitnou reakciou. Čiže vytvoria sa protilátky proti doštičkám, ktoré spôsobujú zníženie počtu krvných doštičiek a súčasne zvýšenú zrážanlivosť. Existuje určitá, veľmi malá kategória, sú to prevažne ženy do 55 rokov, kde takáto komplikácia nastane,“ povedala lekárka Bachratá s tým, že stále prevažujú pozitívne dosahy očkovania nad možnými komplikáciami. Odborníčka tiež dala niekoľko rád, ako sa správať pred očkovaním: „Čo je všeobecne dobre dodržať pred očkovaním je pokoj, nestresovať sa, piť veľa tekutín, primerane sa hýbať.“