Žiadne iné ministerstvo nestrháva na seba toľko pozornosti, ako Ministerstvo kultúry SR. Martina Šimkovičová dala najavo hneď po svojom nástupe do funkcie, že má o fungovaní kultúrneho sektora svoje vlastné predstavy, čo sa stretlo s okamžitým odporom kultúrnych a umeleckých kruhov. „Slovenská a žiadna iná“ dnes už zľudovelo a zatiaľ čo kultúrna obec protestuje proti ministerke kultúry na skoro týždennej báze, Martina Šimkovičová neustupuje zo svojich pozícií ani o krok a opakuje stále to isté, čo od začiatku: „Do kultúry chcem zaviesť poriadok, rovnosť a transparentnosť“.
Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná
Všetko sa začalo už po nastúpení ministerky Martiny Šimkovičovej do úradu v októbri 2023. Nová ministerka ešte ani nezasadla na stoličku na Námestí SNP v Bratislave a už sa začali médiami šíriť naratívy o jej neschopnosti a nekompetentnosti. Kultúrnu obec podráždila už hneď pri svojom prvom verejnom príhovore, keď na MK SR zavítal po niekoľkých týždňoch od jej usadenia sa na minsiterskú stoličku Robert Fico. Vtedy v príhovore vyslovila dnes už slávnu vetu: „Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská a žiadna iná“.
V rýchlom slede nasledovala prvá výzva na jej odstúpenie, ktorú podľa aktivistov, ktorí za výzvou stáli, podpísalo 188 tisíc občanov. Na čele iniciatívy stála výtvarníčka Ilona Németh. Rezort kultúry však následne informoval o tom, že podpisy na výzve pribúdali neštandardným spôsobom, rovnako rýchlo cez deň aj v noci. To mohlo poukazovať na aktivitu tzv. botov. Po preverovaní podpisov sa ukázalo, že aktivita nemala atribúty petície, išlo iba o výzvu, čo znamená, že signatári sa nedali preveriť, respektíve mená priradiť ku konkrétnym ľuďom a na zozname svietili aj mená ako „Pamela Anderson“.
Legislativne zmeny, Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase
Ministerka kultúry začala vzápätí aplikovať zmeny. Do parlamentu išlo niekoľko legislatívnych návrhov, napríklad Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase, novely zákonov o Fonde na podporu umenia, štátnom jazyku či finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Zmeny vo verejnoprávnej inštitúcii spôsobili asi najväčšiu mediálnu búrku, aktivisti hovorili o začiatku cenzúry, o konci slobody slova, či demokracie. MK SR naopak, hovorí o konci jednostranného zamerania a informovania verejnosti a o zavedení plurality názorov vo verejnom priestore.
Zmeny nastali aj pri fondoch v gestii MK SR, aj tieto zmeny sa stretli s obrovským odporom kultúrnej obce. Hlavne vo Fonde na podpopru umenia to vrie. Kritici tvrdia, že queer a LGBT projekty sú systematicky vyraďované z grantových schém. Ministerstvo tieto obvinenia dôrazne odmieta. MK SR trvá na tom, že podpora sa neposudzuje na základe nálepky, ale na základe kvality. Projekty, ktoré neuspeli, boli vyhodnotené rovnakým spôsobom ako všetky ostatné. V demokracii to znamená rovnaké podmienky pre všetkých – nie výnimočné postavenie na základe identity.
Kritici dokonca varovali až pred „kolapsom“ Fondu na podporu umenia, či Audiovizuálneho fondu. Ministerstvo však ubezpečuje, že oba fondy naďalej pracujú – avšak s dôrazom na kontrolu a zodpovednosť. Je prirodzené, že pri zmenách vzniká odpor, no cieľom nie je zničiť kultúru, ale udržať systém férový a udržateľný.
Najnovšie médiá ovládla kauza okolo riaditeľa FPU Roberta Špotáka. Médiá písali o paralyzovanom fonde, údajne ministerka kultúry a nominanci MK SR v Rade FPU môžu za to, že meškajú dotácie na folklórne festivaly. Tieto tvrdenia rezort kultúry vyvrátil na najnovšej tlačovej konferencii. Zo všetkého s Matúšom Oľhom – predsedom Rady obvinili samého Špotáka, ktorý podľa nich schválne sabotuje protesty.
Výmeny vo vedení inštitucií MK SR
Ďalším kameňom úrazu boli odvolania štatutárov erbových inštitúcií: Slovenského národného divadla, Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea. Odvolania všetkých troch generálnych riaditeľov sa neobišli bez protestov kultúrnej obce a obrovského záujmu médií. Alexandra Kusá aj Matej Drlička, za silnej podpory Otvorenej kultúry zorganizovali niekoľko tlačových konferencií a urobili si aj mediálne kolečko po médiách, kde sa sťažovali na neférový prístup vedenia ministerstva.
MK SR, napriek tomu, že mu to zákon neukladá, svoje rozhodnutie v každom prípade podložilo stanoviskom, kde odvolanie zdôvodnilo, u Kusej to bol hlavne konflikt záujmov – SNG rekonštruovala „eseročka“ jej otca a neuspokojivé výsledky auditu, v prípade Drličku to bolo viacero manažérskych pochybení, presťahované Umelecké dielne, spadnutý krištáľový luster, prepustenie množstva operných spevákov. S najväčším pokojom a bez mediálnych prestreliek odišiel riaditeľ SNM Branislav Panis.
Ani inštalácia nových, poverených riaditeľov do týchto inštitúcií sa neobišla bez mediálneho záujmu a mocných protestov kultúrnej obce. Aktivisti neboli spokojní ani so Zuzanou Ťapákovou, ani s Antonom Bittnerom, ani s Milošom Timkom, ani s Jaroslavom Niňajom. Rezort kultúry argumentuje, že ide iba o poverených riaditeľov, a väčšiny sa už aj zbavuje, pričom vyhlasuje riadne výberové konania.
V prípade SNG už prebehlo riadne výberové konanie, novým riaditeľom sa stal Juraj Králik. Výberové konanie na riaditeľa SND je v procese, aj múzeum bude mať podľa všetkého nového riaditeľa/ku.
Kauzy Bibiana a Betliar
Obrovský mediálny ošiaľ nastal aj v prípade výmeny riaditeľky Bibiany – medzinárodného domu pre deti. Zuzana Liptáková bola nahradená Petrou Flach. Tej kultúrna obec, aj hŕstka zamestnancov Bibiany vytýkala, že je len kamarátkou ministerky kultúry. Rezort kultúry argumentoval neschopnosťou Zuzany Liptákovej, jej zlými finančnými aj manažérskymi rozhodnutiami, a hlavne tým, že sa snažila do organizácie pre deti vniesť LGBTI a queer agendu. Petru Flach Martina Šimkovičová bráni, tvrdí, že to, že je jej kamarátka, ju nemôže diskvalifikovať z procesu uchádzania sa o danú pozíciu. Petra Flach v rámci polročnej lehoty vyhrala aj riadne výberové konanie, pričom kritériá výberového konania sa nezmenili v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Zaujímavosťou je, že do tohto výberového konania sa nikto iný neprihlásil.
Najnovšia kauza bola spojená aj s novou riaditeľkou Múzea Betliar – Andreou Predajňovou. Niekoľko zamestnancov ju obvinilo zo zlého zaobchádzania s nimi na pracovisku, reč bola dokonca o „ťahaní za nos“. Predajňová s ministerkou kultúry všetky obvinenia na tlačovej konferencii odmietla, tvrdili, že ide o komplot zamestnancov organizovaný bývalým vedením, ktoré sa nechce vzdať svojich funkcií.
Úprava hymny aj audity
Mimoriadny ohlas mala úprava slovenskej hymny. Tú pripravil Oskar Rózsa. Touto „kauzou“ žilo Slovensko niekoľko mesiacov, až do momentu jej predstavenia verejnosti o polnoci na Silvestra 2024. Aj túto zmenu sprevádzali obrovské protesty kulúrnej obce a to ešte skôr ako novú úpravu hymny ktokoľvek počul.
Rezort kultúry nariadil aj audity a kontroly. Prebehla kontrola hospodárenia Fondu na podporu umenia, Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom SR. Vykonali sa aj audity v iných inštitúciách spadajúcich do pôsobnosti rezortu kultúry.
Rezort kultúry si za všetkými svojimi rozhodnutiami stojí, ministerka tvrdí, že jej pôsobenie prinieslo konkrétne zmeny zamerané na rozvoj, efektivitu a transparentnosť slovenského kultúrneho prostredia, ale i zmenu prístupu a podpory kultúrnych inštitúcií.
Kto organizuje protesty?
Rezort kultúry je napriek tomu terčom nekončiacich protestov. Tie organizuje Otvorená kultúra ale aj rôzne skupiny hercov či umelcov. Momentálne prebieha aj takzvaný „štafetový protest“. Mnohé z protestov majú konkrétny, aktuálny dôvod, vo všeobecnosti sa však dá povedať, že dôvody protestov sú mnohokrát formulované iba všeobecne – konajú sa pre to, aby odišlo vedenie rezortu, aby sa Lukáš Machala a Martina Šimkovičová vzdali svojich funkcií pre svoju „nekompetentnosť“.
Najväčšími odporcami súčasného vedenia MK SR z radov poslancov je Zura Jaurová a Dana Kleinert či bývalá ministerka kultúry Natália Milanová. Rezort kultúry tvrdí, že skutočným dôvodom ich neustálych protestov je to, že ony a im blízke osoby boli roky napojené na rôzne fondy v pôsobnosti rezortu kultúry a nechcú sa vzdať finančnej podpory, na ktorú si zvykli.
Mohlo by vás zaujímať:
Posledný protest sa pred budovou MK SR konal v utorok 8. apríla 2025. Pred Ministerstvom kultúry SR opäť zišla skupina nespokojných jednotlivcov a aktivistov, ktorv rámci iniciatívy Otvorená kultúra vyjadrili svoj nesúhlas s aktuálnym vedením rezortu. Na mieste zazneli emotívne výzvy, ostrá kritika a dokonca aj porovnania so znepokojivými historickými udalosťami.
Mnohé výroky zaznamenané na proteste prekračovali rámec vecnej diskusie. Porovnávanie súčasnej vlády s fašistami, či vyzývanie na „prevracanie stolov ako Ježiš v chráme“, má ďaleko od slušného dialógu. Kričali, že nebudú ticho. Na to im ministerka prostredníctvom svojho Facebooku odkázala: „Ani my nebudeme ticho, keď ide o ochranu verejných financií a dôstojnosti štátu“. Kultúra má byť pre všetkých občanov, nielen pre úzku skupinu „zasvätených“. A práve o to v súčasnosti podľa Šimkovičovej ide – o návrat rovnosti, odbornosti a služby pre celú širokú verejnosť.
Ministerstvo nastavuje nové pravidlá hry
Pri pozornejšom pohľade na situáciu sa vynára otázka – nejde pri búrlivých reakciách kultúrnej obce a protestoch skôr o obavy zo straty výsad než o reálnu hrozbu pre kultúrny sektor?
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej deklaruje jasný zámer: vniesť do systému poriadok, transparentnosť a rovnosť príležitostí. Po rokoch, kedy niektoré skupiny čerpali verejné zdroje bez širšej kontroly, sa dnes po rokoch otvárajú dvere aj iným aktérom v kultúre. Ministerka deklaruje, že monopol istých kruhov, dokonca celých rodín an dotácie v kultúre skončil.
Samostatnou kapitolou je rodina Šimečkovcov. Ministerka kultúry mala na túto tému – tému progresívnych skupín či rodiny Šimečkovcov niekoľko tlačových konferencií a nakrútila videá, kde verejnosť informovala o zákulisí. Z fondov, ktoré spravuje MK SR mala štedré dotácie aj partnerka Michala Šimečku Soňa Ferienčíková.
Nie je teda prekvapením, že tí, ktorí boli dlhé roky pri „kultúrnom kormidle“, dnes protestujú. Tvrdia pritom, že ministerka im berie slobodu prejavu, že z kultúry sa vytráca demokracia, že procesy výberov nových štatutárov nie sú transparentné.
Sú však protesty skutočne motivované nedostatkom slobody? Alebo je dôvodom len strata komfortu a dominantného postavenia v kultúre?
Zdroj: YouTube/ MK SR, Zdroj: YouTube/ eReport, eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kultúra pre všetkých, nie len pre vyvolených: Rezort kultúry čelí protestom, no trvá na poriadku a transparentnosti