KOMENTÁR Pavol Demeš – krstný otec mimovládkarskeho deepstate

Verejnú funkciu mal len raz a krátko. V rokoch 1991 až 1992 bol niekoľko mesiacov ministrom pre vonkajšie vzťahy Slovenskej republiky, vtedy ešte súčasti federácie. Potom sa síce stratil z oficiálnej politiky, ale len preto, aby zaujal významné miesto v tej neoficiálnej. Plníme sľub a bližšie predstavujeme ľudí, ktorí sú vplyvnými osobami v pozadí slovenských politických mimovládok. A začíname ťažkou váhou, jednou z najťažších.

Šedá eminencia boja proti Mečiarovi aj Ficovi

V rokoch 1993 až 1996 už bol na poste, kde nebolo treba vystupovať na kamery a skôr pôsobil v úzadí – riadil odbor zahraničných vzťahov vtedajšieho prezidenta Michala Kováča.

Potom zaujal miesto, neformálne ale vplyvné, jedného z hlavných koordinátorov aktivít mimovládnych organizácií, ktoré boli aktívne v snahách vymeniť vládu Vladimíra Mečiara. Jednou z kľúčových platforiem bola napríklad tzv. Stupavská konferencia.

Na tieto aktivity išli pomerne výrazné prostriedky ako od miliardára Georgea Sorosa tak priamo od americkej vlády.

V rokoch 2000 až 2010 bol šéfom pre strednú a východnú Európu americkej vplyvovej organizácie, The German Marshall Fund. Bolo to zlaté obdobie využívania sietí mimovládnych aktivistov na politické účely, napríklad v snahe zničiť režim Alexandra Lukašenka či Fidela Castra.

A tak sa vo veľkom školili aktivisti daných krajín v Európe, vrátane Slovenska, posielala sa hotovosť na aktivity v cieľových krajinách a podobne.

Ďalej tká pavučiny vplyvu

Po roku 2010 Američania ďalej Pavla Demeša platia cez German Marshall Fund, ako „nezávislého“ analytika. Jeho úlohou je naďalej, ako zdanlivo nezávislá, a hlavne nenápadná figúra organizovať určité procesy.

V roku 2016 bol napríklad ústrednou postavou mediálneho „štrajku učiteľov“. Ako zvykol upozorňovať vtedajší minister školstva, v skutočnosti učiteľov zapojených do protestu proti vláde bolo málo, len o niečo viac ako desatina z celkového počtu. Médiá však z akcie spravili hlavnú tému predvolebnej kampane.

Z pozadia ju usmerňoval práve Demeš, spolu so Stanislavom Boledovičom. Ten založil slovenskú pobočku amerického projektu učenia profesionálov na dobu určitú, s lokalizovaným názvom Teach for Slovakia. Medzi sponzorov patrí napríklad spolumajiteľ Esetu Anton Zajac. Ako vtedajší minister školstva ho podporil aj Peter Pellegrini.

Zdanlivo bohumilý projekt zameraný na zlepšovanie školstva. V skutočnosti okolo Demeša a Boledoviča pred voľbami zrazu vyskočili postavy z rôznych, zdanlivo nesúvisiacich mimovládok a pomáhali rozbiehať masívne mediálne rozhorčenie z platov učiteľov.

Ktoré skončilo presne dňom volieb. Po nich sa už o učiteľov Demeš, jeho dcéra Barbora (vtedy známa novinárka, veľmi aktívna cez sociálne siete) a celý okruh ľudí okolo nich hneď prestali zaujímať.

Skutočne bol duchovným, prakticky krstným otcom sektora

Do „Demešovho“ okruhu patria vplyvné nadácie Pontis či Človek v núdzi, no zvlášť v 90. rokoch ovplyvňoval prakticky všetky podobné organizácie, združené do tzv. Grémia Tretieho sektora.

Jeho nasledovníkom sa stane Milan Nič, ktorý tiež zarábal v mimovládkach domicilovaných v západnej Európe, pritom však cielených na ovplyvňovanie, pardon, demokratizáciu, východnej Európy. O ňom viac inokedy.

Tichý, zdanlivo skromný diplomat Pavol Demeš dodnes vedie semináre, vidno ho na popredných recepciách, vydáva knihy. Je vo veľmi dobrom vzťahu s americkými a britskými diplomatmi. Len diplomatmi…?

Ešte sa k nemu vrátime, práve tým, ako sa budeme viac venovať činnosti niektorých z vyššie uvedených mimovládok, aj ďalším.

Je čas, aby na týchto zdanlivo skromných, nenápadných ľudí v pozadí začalo padať trochu viac svetla. Majú za sebou veľa. Konkrétne Pavol Demeš naozaj veľa. Tridsať rokov neúnavne kreoval nenápadný no v kritických okamihoch veľmi akcieschopný a vplyvný svet zdanlivo bohumilých mimovládnych organizácií. V zahraničí, v USA, za to dostal vyznamenania. Patrí sa o ňom vedieť viac aj tu.

Zdroj: eReport