KOMENTÁR Naď a Heger ako Spejbl a Hurvínek a Demokrati ako slabší odvar Matovičovho cirkusu

Naď a jeho Demokrati sú dôkazom, že ukradnuté pojmy a lacné politické divadlo už na Slovensku nefungujú. Slovenskí voliči si zaslúžia viac ako len ďalšiu verziu Matoviča a demokracia si naopak nezaslúži, aby ju zneužívali tí, ktorí ju používajú ako masku na zakrytie vlastných zlyhaní.

Keď Jaroslav Naď preberal stranu Demokrati, určite veril, že to všetko pôsobí veľmi seriózne a dôstojne. Namiesto toho však aj pod jeho vedením vznikla paródia na už aj tak tragikomické praktiky jeho bývalého šéfa Igora Matoviča. Naď sa očividne snaží kopírovať Matovičove finty – krik, agresiu, teatrálne obvinenia, manipuláciu verejnej mienky a táranie v živých vstupoch na Facebooku. Ale ako každý slabý odvar, aj Naďovi chýba originálna chuť.

Jedna veľká trápna fraška

Pozrime sa už len na samotný názov Demokrati. Rovnaká fraška, ako keď si Matovič sprivatizoval pojem Slovensko pre názov svojej strany. Obaja tieto pojmy doslova ukradli a zneužili na svoje politické hry. Demokracia? Slovensko? Kdeže! Ich cieľom nie je slúžiť ľuďom, ale zachrániť si vlastnú kožu a vytvoriť si politickú platformu, ktorá maskuje ich obrovské zlyhania počas, ale aj mimo vládnutia. Tieto názvy sú marketingovou manipuláciou, ktorá má voličom nahovoriť, že oni sú tí praví strážcovia hodnôt, zatiaľ čo realita je presne opačná.

Naď, podobne ako Matovič, si osvojil umenie obviňovania všetkých navôkol. Kto s ním nesúhlasí, je ruský agent. Kto kritizuje jeho nápady, je nepriateľ demokracie. Tento teatrálny štýl síce možno dočasne fungoval v rukách Matoviča, no Naďova verzia je ako lacná napodobenina. Ľudia už nie sú ochotní počúvať ďalšie výkriky o vlastizrade a zrade spojencov. Najmä nie vtedy, keď tieto reči prichádzajú od človeka, ktorý nemá čo ponúknuť, respektíve on sám zradil a zapredal.

Eduard Heger, druhá tvár tejto „demokratickej frašky,“ je len ďalším dôkazom, že strana nemá žiadny reálny obsah. Po katastrofálnom premiérovaní, ktoré Hegera zapísalo do histórie ako jedného z najmenej efektívnych lídrov, dnes pôsobí ako politik bez názoru, bez charizmy a bez šance. Jeho neustále ospravedlnenia, prečo všetko zlyhalo, pripomínajú pokazenú platňu. Urobil by lepšie, ak by zvážil návrat k predaju alkoholických nápojov.

Šeliga, Nvotová, Galko…

A potom je tu Juraj Šeliga – moralista s dvojitým metrom. Tento politik, ktorý si vybudoval kariéru na slove „slušnosť,“ sa už dávno stal symbolom pokrytectva. Stačí spomenúť jeho návštevu nočného klubu počas pandémie. Ak toto je slušnosť, tak demokracia, ktorú propagujú Naďovi Demokrati, je rovnako falošná.

Keď k tomu pridáme postavy ako Dorota Nvotová, ktorá viac rozpráva o svojich pocitoch než o skutočných riešeniach, alebo Ľubomír Galko, politický relikt so škandálmi staršími než väčšina voličov, máme pred sebou obraz strany, ktorá je úplne odtrhnutá od reality, je trápna a je smiešna.

A čo preferencie? Tie hovoria jasnou rečou – ľudia už majú dosť Matoviča aj jeho slabého odvaru v podobe Naďa. Demokrati sa v prieskumoch pohybujú pod čiarou zvoliteľnosti a samotný predseda Naď je spolu s Matovičom najnedôveryhodnejším politickým lídrom na Slovensku. To je ich politické vysvedčenie a jasný odkaz od Slovákov, čo si o ich pôsobení myslia.

Naď a jeho Demokrati sú dôkazom, že ukradnuté pojmy a lacné politické divadlo už na Slovensku nefungujú. Slovenskí voliči si zaslúžia viac ako len ďalšiu verziu Matoviča a demokracia si naopak nezaslúži, aby ju zneužívali tí, ktorí ju používajú ako masku na zakrytie vlastných zlyhaní.