KOMENTÁR Mimovládky a aktivisti majú odrazu finančné suchoty. Prešli na žobranie cez Donio

Zdá sa, že éra ovplyvňovania verejnej mienky, chodu štátu a pretláčania ideológie cez politické mimovládky a aktivistických darmožráčov sa blíži ku koncu. A to je nepochybne dobrá správa pre SR a jej občanov.

Donedávna si mimovládne organizácie a aktivisti na Slovensku žili ako vo prasce v žite. Podpora zo zahraničia dlhé roky prúdila priamo do ich vreciek vďaka veľkorysým grantom USAID, Sorošovým fondom a štátnej podpore od predošlých vlád. Stačilo zopár hárkov plných fráz o „inklúzii“, „boji za demokraciu“ alebo „podpore európskych hodnôt“, natrčiť paprču a peniaze prichádzali ako na bežiacom páse.

Finančné suchoty

Dnes? Situácia sa dramaticky zmenila. Američania utiahli kohútiky, USAID už nemá záujem financovať globalistické a progresivistické experimenty na Slovensku a čo je ešte viac potešujúce, finančné infúzie vypla aj súčasná vláda (hoci ešte nie úplne). Mimovládky a aktivisti, ktorí boli doteraz zvyknutí fungovať na super ekologické palivo cudzích peňazí majú odrazu finančné suchoty.

A tak sa zo sebavedomých hráčov na scéne stali obyčajní žobráci. Svoje útočisko našli na platforme Donio, kde sa pokúšajú získať financie od bežných ľudí. Akurát, že tu nejde o peniaze na pomoc pre hladujúcich alebo deti s vážnymi chorobami. To ich veľmi nezaujíma. Nie, oni žobrú na „LGBT projekty“, na podporu vojny na Ukrajine, na protivládne protesty a ďalšie pseudoprojekty, ktoré bežnému Slovákovi akurát tak lezú na nervy.

Žobrú na zvrátenosti

Rýchly pohľad na kampane na Donio vás presvedčí, že stratili posledné zvyšky kontaktu s realitou. Ak niekedy vôbec nejaký mali. „Pomôžte nám udržať bezpečné miesto pre LGBTI+ ľudí.“ „Spájame sa pre Drama Queer! Nenecháme vymazať rôznorodosť!“ „Prieskumné drony sú očami obrancov Ukrajiny.“ „Pripomeňme si 7 rokov bez Jána a Martiny.“ „SLOVENSKO JE EURÓPA. Podporte organizáciu protestov.“ To sú len niektoré príklady, ktoré znejú ako z absurdnej komédie.

Pár takých sa určite nájde, ale prečo by mal bežný Slovák, ktorý zápasí s rastúcimi cenami energií, splátkami hypotéky a každodenným životom, posielať peniaze na takéto nezmysly? A kde je transparentnosť? Naozaj všetky vyzbierané peniaze skončia tam, kde sľubujú, alebo ich časť padne na „administratívne náklady“ a „manažment projektov“? Lebo tak to bolo zvykom. Šimečkovci by vedeli rozprávať. Otázka trasparentntosti sa však rovnako týka aj utajených darcov. Pri nízkej morálke mimovládok a aktivistov totiž prichádza do úvahy aj pranie špinavých peňazí a zakrývanie skutočného pôvodú financií darcov. Hlavne nech tečie.

Koniec jednej éry

Súčasná situácia jasne ukazuje, že mimovládky a aktivisti nie sú schopní samostatne prežiť. Autor je presvedčený, že chvíľu to môže vychádzať, ale ani Donio kampane ich v dlhodobom horizonte nezachránia. Pretože v skutočnosti spoločnosť o nevyhnutnosti vlastnej existencie nikdy nepresvedčili. To len zahraničná podpora (a spriatelené médiá) im umožňovala vyzerať, akoby mali význam. Dodávala im dôležitosť a vytvárala ilúziu ich relevancie. Bez týchto peňazí neprežijú. Nie sú schopní osloviť širokú verejnosť. Pretože ich aktivity sú odtrhnuté od reality bežného človeka a sledujú len svoje úzke záujmy.

Ak si však tieto organizácie a nespočet aktivistov mysleli, že môžu donekonečna parazitovať na peňaženkách daňových poplatníkov (od ktorých súhlas nepotrebovali) a zahraničných donorov, zjavne sa mýlili a dostali preplesk. Teraz čelia realite a zisťujú, že v novej dobe a meniacom sa svete sú bez silného sponzora úplne stratení.

Zdá sa, že éra ovplyvňovania verejnej mienky, chodu štátu a pretláčania ideológie cez politické mimovládky a aktivistických darmožráčov sa blíži ku koncu. A to je nepochybne dobrá správa pre Slovenskú republiku a jej občanov. Ich „občianska angažovanosť“ bola len obyčajným figovým listom, ktorým zakrývali svoje skutočné ciele a zámery. V skutočnosti chceli moc, niektorí finančné výhody a iní boli len užitočnými idiotmi. Ale rozprávky je koniec.

Zdroj: Donio, eReport