Namiesto bobríka mlčania si pustili ústa na špacír! Pri Slovenskej informačnej službe sme zvyknutí skôr na poriadne umiernenú komunikáciu. Po voľbách sa ale všetko zmenilo a slovenskí siskári na čele s ich šéfom Vladimírom Pčolinským prelomili komunikačné bezvetrie, ktoré v inštitúcii celé roky vládlo. Prečo tajní zvolili podobnú stratégiu? Čo čerstvou taktikou sledujú?
Zatiaľ, čo predošlí šéfovia SIS-ky objektívy kamier a fotoaparátov a spoločnosť novinárov nevyhľadávali, všetko je teraz inak. Riaditeľ tajných rozdal len na prelome tohto roka médiám sedem rozhovorov. Inštitúcia nezaháľa ani na na sociálnych sieťach. S radosťou ich využíva a dokonca si pred niekoľkými mesiacmi hľadala cez inzerát na internete aj posily do svojich radov. Ako to, že tajná služba zmenila tak okato stratégiu?
Napĺňajú programové vyhlásenie vlády
A čo na to samotní siskári? Tí tvrdia, že v 21. storočí je priam povinnosťou spravodajskej služby v demokratickom štáte komunikovať s verejnosťou. „Uvedené napokon vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020-2024, v ktorom vláda SR presadzuje väčšiu otvorenosť spravodajskej služby smerom k verejnosti pri plnom rešpektovaní legitímnych záujmov Slovenskej republiky na úseku ochrany utajovaných skutočností. Predmetný prístup tak predstavuje realizáciu jednej z úloh uvedeného programového vyhlásenia,“ prezradila pre eReport hovorkyňa Slovenskej informačnej služby Zuzana Morávková.
Nová taktika?
Naozaj, ale kráčajú len s dobou alebo sledujú aj celkom iné ciele? Podľa českého bezpečnostného analytika a exšéfa vojenskej rozviedky Andora Šándora inštitúcia, ako Slovenská informačná služba, nemôže ignorovať fakt, že žijeme v 21. storočí. SIS-ka, podobne ako aj české tajné služby, potrebujú získavať občanov pre prácu vo svojich radoch. Preto sa svojim spôsobom musia otvoriť, pretože to nie je ako pred 50 rokmi,“ uvažuje odborník. Práve aj slovenská SIS-ka dokonca siahla ku kroku, ktorý by bol zrejme ešte pred rokmi nepredstaviteľný. Nové tváre totiž hľadali pomocou sociálnych sietí. Na svojom profile na Facebooku zverejnili inzerát, na ktorý lákali nováčikov medzi seba.
Hovorkyňa tajnej služby prizvukuje, že práve sociálne siete sú moderným nástrojom na komunikáciu s verejnosťou. „Z uvedeného dôvodu sa Slovenská informačná služba rozhodla vstúpiť aj do tohto priestoru, s cieľom približovania jej činnosti, aktivít či odporúčaní čo najširšiemu okruhu osôb,“ podčiarkla Morávková. Zároveň dodala, že o marketing a imidž inštitúcie sa nestará externá PR agentúry, ale samotní zamestnanci úradu.
Vylepšujú si renomé?
„Služba“, ako sa tajným v skratke hovorí, sú spájaní najmä s divokými 90. rokmi a s vládou Vladimíra Mečiara. Práve siskári mali stáť za únosom prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska. Na rováši majú aj kauzu Triptych. Išlo o diskreditovanie banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža tajnou službou, ktorú mal v tom čase pod palcom človek Vladimíra Mečiara, Ivan Lexa. Až po ústupe mečiarovských čias sa ukázalo, že išlo o akciu Slovenskej informačnej služby. Nie je sa teda čomu čudovať, ak si chcú siskári napraviť katastrofické renomé. „Keďže v minulosti bola SIS podozrivá, že bola zneužívaná na politické ciele, je dobré, ak sa riaditeľ ukazuje na verejnosti častejšie a novinári ho majú možnosť s niektorými skutočnosťami konfrontovať. Je lepšie, ak je riaditeľ otvorenejší, ako keby mal niektoré veci zatĺkať,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Pčolinského sebaprezentácia
Inštitúcii po novom šéfuje brat poslanca Sme rodina Petra Pčolinského, Vladimír Pčolinský. Oficiálne ide o nominanta premiéra Igora Matoviča, no už na prvý pohľad má blízko k hnutiu Borisa Kollára. Poslankyňa Sme rodina Adriana Pčolinská je zase manželkou šéfa tajnej služby. Teda politické prostredie a ani Kollárove hnutie mu nie je cudzie. Podľa reklamného experta Róberta Slováka možno aj to je dôvod zmeny komunikácie úradu. „Podľa mňa tu ide skôr viac o takú sebaprezentáciu a selfpromo, než ako by to spĺňalo nejaké komunikačné potreby Slovenskej informačnej služby,“ myslí si šéf mediálnej agentúry Róbert Slovák a jeho priatelia.
Mochovce ako hrozba
Okrem toho, že Pčolinský vniesol do plachiet inštitúcie nový vietor niektoré z jeho výstupov boli už podrobené kritike. Konkrétne tak išlo o rozhovor pre Denník N, kde Pčolinský označil elektráreň v Mochovciach za bezpečnostné riziko. Ide najmä o dostavbu tretieho a štvrtého reaktora. Pčolinský videl ako problematickú najmä jej logistiku spájanú s jej výstavbou. Hovorkyňa tajných Morávková podčiarkla, že informácie sprostredkované Pčolinským vychádzajú najmä z neutajovanej časti správy o činnosti „služby“. „Riaditeľ Slovenskej informačnej služby vie, o čom informovať nemôžeme, o čom môžeme a o čom chceme a potrebujeme,“ podotkla hovorkyňa.
Beblavý verzus tajná služba
Zaujímavý postreh čerstvého šéfa tajnej služby si všimol aj exposlanec Miroslav Beblavý. Ten v blogu pre denník Sme preniesol slovenskú situáciu do britských pomerov. Hovorí, aby si čitateľ predstavil, že šéf MI5 označí nedostavanú elektráreň Hinkley Point C napríklad v rozhovore pre Financial Times za obrovský problém. Beblavý prizvukuje, že by bol z toho ihneď poriadny humbuk. „Išlo o zásadný prelom v doterajšej praxi, keď za tajnú službu komunikoval, alebo skôr nekomunikoval, jej hovorca,“ podčiarkol expolitik.
„K názoru pána Beblavého by sme uviedli len toľko, že ľudia by sa spravidla mali vyjadrovať k tomu, o čom majú dostatok informácií, prípadne k problematike, v ktorej sa dokážu profesionálne orientovať,“ uviedla na margo expolitikovej kritiky Morávková.
Andor Šándor pripomína, že žiadny riaditeľ tajnej služby by ale nemal zabudnúť, že je stále tajná. „Čítal som niektoré vyjadrenia nového riaditeľa. Keď pri komunikácii s médiami začnete oficiálne označovať hrozby alebo ohrozené objekty v krajine, tak sa logicky okolo toho rozpúta debata. Tu sa ale môže stať, že toto nemôžete dokončiť úplne dokonca, pretože nemôžte predložiť akýkoľvek dôkaz. Dostávate sa tak na pole, kde to môže niekto spochybniť, alebo vás môže tlačiť k tomu, aby ste povedali niečo, čo by ste nemali,“ myslí si Šándor.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Šéf SIS zmenil tajnú službu na nepoznanie. Čo tým sleduje?