Kolaps a zhoršené ovzdušie. To sú riziká radničného projektu „upokojovania“ dopravy v Trnave

Kolaps a zhoršené ovzdušie. Upokojovanie dopravy v mestách pomáha zvyšovať bezpečnosť chodcov a cyklistov. Nesprávna implementácia však môže spôsobiť aj problémy. 

Slovné spojenie „upokojenie dopravy“ sa v poslednom období čoraz častejšie dostáva do komunikačného slovníka mesta. V praxi ide o sériu opatrení, ktorých cieľom je znížiť prejazdovú rýchlosť motorových vozidiel na miestach, kde je vyšší pohyb chodcov alebo cyklistov. Výsledkom by mala byť vyššia bezpečnosť a zmiernenie následkov prípadného stretu vozidiel s nemotorovými účastníkmi cestnej premávky a zníženie hluku od prechádzajúcich vozidiel.

TAKMER 100 % ŠANCA NA PREŽITIE

„Napríklad pri zrážke automobilu pri 30 km/h s chodcom, má chodec skoro 100-percentnú šancu na prežitie. Samozrejme, záleží od okolností. Pri 50 km/h je už len polovičná šanca na prežitie,“ dodal pre RTVS riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák.

Po vzore väčších miest, napríklad Paríž alebo Brusel, plánuje mesto Trnava znižovať priemernú rýchlosť osobných vozidiel  zmenou organizácie dopravy, pomocou spomaľovacích vankúšov a zníženia rýchlostného limitu na 30 km/h. Ako takéto ulice fungujú, si už mohli motoristi v praxi vyskúšať v časti Špíglsál, kde radnica aplikovala všetky dostupné nástroje na upokojenie dopravy.

Zaujímalo nás, či mesto Trnava po zavedení novej maximálnej rýchlosti v spomínaných oblastiach registruje zníženie dopravných incidentov alebo nehôd. Výsledky vlastných opatrení však radnica aktívne nemonitoruje, pri ich aplikácii sa opiera iba o prax zo zahraničia. „Zo skúseností a štatistík z iných miest, resp. krajín je úplne zrejmé, že so znížením maximálnej povolenej rýchlosti klesá aj počet dopravných nehôd, nie naopak. Mesto Trnava, resp. Mestská polícia mesta Trnava informáciami o počte incidentov/nehôd/škodových udalostí nedisponuje,“ uviedla za mesto vedúca odboru komunikácie, Mgr. Zuzana Hrinková Siebenstichová.

ZÓNY 30 BUDÚ PRIBÚDAŤ

Projekt upokojovania dopravy mesto postupne rozširuje aj do ďalších oblastí zaradených do zón regulovaného parkovania, napríklad o centrálnej časti a sídliska Družba. Výraznejšie rozširovanie zón s obmedzenou rýchlosťou na 30 km/h však musí mestu schváliť dopravný inšpektorát.

„Mesto plánuje postupné zavádzanie zón 30, nakoľko zníženie rýchlosti na 30 km/h výrazne znižuje riziko fatálnych následkov dopravných nehôd, zvyšuje bezpečnosť chodcov a znižuje zaťaženie hlukom a emisiami. Samozrejme, tieto zóny mesto neplánuje zavádzať na hlavných zberných komunikáciách, ale v rezidentských štvrtiach, prípadne v okolí škôl,“ dodáva Siebenstichová.

Experti na dopravu vítajú opatrenia, ktoré majú ambíciu zvýšiť bezpečnosť ostatných účastníkov cestnej premávky. Obávajú sa však samotnej implementácie, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na plynulosť dopravy a životné prostredie.

„Upokojenie dopravy by malo znamenať zelené vlny a plynulú jazdu, nie spomaľovače tam, kde nie sú kvôli chodcom potrebné. Každé zbytočné zabrzdenie totiž spôsobuje uvoľňovanie mikročastíc z bŕzd a pneumatík a každé rozbehnutie niekoľkonásobne zvyšuje emisie výfukových plynov. Je známy fakt, že v okolí spomaľovačov je najhoršie ovzdušie. Každý zbytočný meter, ktorý musí auto prejsť v dôsledku nezmyselných jednosmeriek či kvôli hľadaniu parkovacieho miesta, sú premárnené zdroje, a je jedno, či ide o elektrinu alebo benzín či naftu,“ komentoval pre eReport motoristický novinár, Juraj Hrivnák.

Podľa Hrivnáka má znižovanie rýchlosti a pridávanie spomaľovacích prvkov zásadne negatívny vplyv aj na dopravný tok, čoho výsledkom môžu byť zhoršujúce sa zápchy. „Pomalá doprava býva oveľa hustejšia. V danom čase sa na rovnakom úseku cesty bude vyskytovať viac automobilov, čo sťažuje plynulo meniť jazdné pruhy a pomáha vytvárať gumový efekt, ktorého výsledkom sú dopravné zápchy,“dodáva.

Problém vidí tiež v emisiách zo spaľovacích motorov. Výfukové znečistenie však nemusí byť spôsobené len samotnou zápchou, ale tiež nevhodným nastavením prevodových stupňov pre rýchlosť 30 km/h. „Príliš nízka rýchlosť znižuje priepustnosť ulíc. Každé auto na danom úseku strávi viac času, počas ktorého vypúšťa z výfuku exhaláty. A vypúšťa ich o to viac, že pri nízkej rýchlosti už nie je možné mať zaradený vyšší rýchlostný stupeň. Často musia autá jazdiť na dvojke alebo trojke. Vtedy má motor aj vyššiu spotrebu paliva a teda vyššie emisie,“ hovorí Hrivnák.

Autor textu: Peter Orosz