KOMENTÁR Kočner ako objednávateľ je nepravdepodobný. Kuciakovci sú politicky zneužívaní ako Remiášová

Je nad slnko jasnejšie, o čo presne tu ide. O moc. Reči o pravde, láske a spravodlivosti sú len nevyhnutné floskuly na oblbnutie ľahšie oblbnuteľných.

Dnes je opäť výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. A opäť sa spúšťa známy scenár – emotívne výzvy, politické prejavy, mobilizácia ulíc a pripomínanie jedinej „správnej“ verzie príbehu. Tragédia, ktorá mala zostať predovšetkým predmetom súdneho dokazovania, sa znovu stáva súčasťou politickej kampane. Spomienka na obete je oprávnená. Otázne je, či sa z nej rok čo rok nerobí nástroj mocenského zápasu, politický rituál, ktorého cieľom nie je len pietna spomienka, ale aj upevňovanie konkrétneho politického naratívu.

Žiadna spravodlivosť, ale boj o moc

Médiá, mimovládky a strany súčasnej opozície roky pracujú s naratívom, že objednávateľom vraždy je Marian Kočner. Tento obraz sa stal takmer nedotknuteľným. Lenže právny stav veci je iný. Kočner v otázke objednávky nebol právoplatne odsúdený. Súd ho v tejto časti obžaloby oslobodil pre nedostatok dôkazov a autor textu sa domnieva, že konečný verdikt bude podobný.

Rovnako sa nepotvrdila ani takzvaná talianska stopa, ktorá bola bezprostredne po vražde intenzívne komunikovaná časťou médií a politickej scény. Vyšetrovanie ju napokon nepotvrdilo. Napriek tomu sa tieto verzie stali silnou súčasťou verejného obrazu prípadu ešte skôr, než boli procesne uzavreté.

Z tragédie sa veľmi rýchlo stal politický symbol. Strany dnešnej opozície prípad dlhodobo používajú ako dôkaz systémového zlyhania svojich oponentov. Meno Jána Kuciaka sa objavuje v kampaniach, vo vyhláseniach aj v ostrých politických sporoch. Vytvoril sa rámec, v ktorom sa pochybnosť o dominantnej verzii automaticky interpretuje ako morálne zlyhanie. Vzniklo nové náboženstvo či skôr náboženská sekta Svedkov Kuciakových, ktorá valcuje všetkých neveriacich.

Najcitlivejšia rovina sa týka rodín obetí. Ich bolesť je autentická a nikto ju nemá právo spochybňovať. No v prostredí, kde sa tragédia stane trvalým politickým symbolom, sa ich slová a prítomnosť nevyhnutne dostávajú do centra verejného zápasu. Kuciakovci a Kušnírovci sú politicky zneužívaní. Možno bez ich vedomia a možno aj nie. Podobný mechanizmus Slovensko pozná aj z minulosti. Napríklad z prípadu Róberta Remiáša, ktorý bol roky súčasťou širšieho politického zápasu, na ktorý bola zneužívaná aj matka Remiáša.

Ak má platiť zásada právneho štátu, potom o vine nerozhoduje politická atmosféra účelovo vytvorená médiami a mimovládkami. Rozhodujú dôkazy a súd. A kým právoplatný rozsudok neexistuje, tvrdenie o objednávateľovi zostáva tvrdením a pre niektorých zbožným želaním, ale nie faktom.

V demokratickej spoločnosti by sme mali mať povinnosť a odvahu rozlišovať medzi pietnou spomienkou a politickou mobilizáciou. Medzi hľadaním pravdy a bojom o moc. Je však nad slnko jasnejšie, že presne o to tu ide. O moc. Reči o pravde, láske a spravodlivosti sú len nevyhnutné floskuly na oblbnutie ľahšie oblbnuteľných.

Zdroj: ereport