Keď s triezvou hlavou spomínal na svoje opilecké excesy, na tri dni sa zrútil

Chobotnica pritvrdzuje

Býval na zmiešanej slobodárni, hral na gitare, každý deň pili v inej izbe.

„Začínal som mať prvé absťáky. Hrávali sme dve predstavenia doobeda, a to už bez riadnej poprávky nešlo. Lebo to už boli sušáky, trasáky, nikdy som nevracal. Hladinu som však musel vyrovnávať celý deň, inak som nebol schopný fungovať, klepali sa mi ruky.“

A tak pil stále viac. Nezastavilo ho ani prijatie na VŠMU, odbor bábkoherectvo, ani prestup na herectvo do druhého ročníka, kde bola jeho pedagogičkou aj Božidara Turzonovová. Jeho profesijný život sa menil míľovými krokmi, len tá alkoholická chobotnica ho držala v čoraz tesnejšom objatí. Ešte počas štúdií sa dostal do Fun rádia, kde zakrátko moderoval s Oľgou Záblackou prvú erotickú reláciu Koncerty na ležanie.

„Bol som tam tri roky, potom ma vyhodili kvôli alkoholu. To už boli poriadne alkoholické valce. Mnohokrát som sa zobudil tesne pred vysielaním, v sobotu pred polnocou po tom, čo som celý deň popíjal s chalanmi. Dal som šesť borovičiek, aby som bol vôbec schopný ísť za mikrofón.“

Z hlavného mesta sa vrátil do Žiliny, moderoval v rádiu, v televízii, spoluzakladal súkromné divadlo, do druhého, martinského, ho prijali tiež. Po troch rokoch ho vyhodili. Z hladinkára Johnyho sa stal kvartálny alkoholik.

„Keď bolo najhoršie, prosil som Pána Boha, aby ma vzal do nemocnice na zastavenie ťahu. Po každom takomto pobyte som nepil maximálne dva mesiace a potom som do toho znova spadol. Samotné absťáky sú strašné – potíte sa, trasiete, máte pocit, že do rána skapete, to sú smrteľné poty, zima, teplo, zima, teplo, netrafíte si lyžičku polievky do úst a pivo pijete dvoma rukami tak, že sa lakťami zapriete do stola, lebo inak by ste si vybili zuby. To sú tragické stavy.“