Ján Peťko (51), známy ako Johny, je stará dobrá firma. V dobrom, aj v zlom. V zlom preto, lebo sa prepil k trom pokusom o samovraždu. V dobrom, lebo ten šialený kolotoč dokázal zastaviť a napísať o svojom osude dve knihy.
Chalanisko z obce pri Žiline to nebol zlý. Učil sa na samé jednotky, zúčastňoval sa Hviezdoslavovho Kubína, na gitare hral tak, že mu odporučili štúdium na konzervatóriu, darilo sa mu aj vo futbale. Na gymnáziu ho očarili spoločenské tance. Pre spolužiakov to bol cezpoľný bifľoš, predseda triedy, teda dôvod hľadieť na neho cez prsty. Potreboval zapadnúť, a tak fajčil, chodil na pivo, balil baby, žiaden problém, veď školu zvládal.
„Svoju prvú opicu som mal v pätnástich, ako prvák na gymnáziu, pili sme čučo. Prvá riadna opica prišla potom, čo ma kamarát pozval na pivo. Bolo ich deväť v priebehu polhodiny, domov som išiel štvornožky cez pole, samý bodliak, špinavý, mama ma domlátila mokrým uterákom,“ spomína. Kým zmaturoval, “zastabilizoval sa“ na piatich pivách denne. Doma sľuboval, že sa polepší, vonku pil, tento život sa mu páčil.
Nastal však problém. Rodičia z neho chceli lekára, on sa po maturite rozhodol pre herectvo. Neprijali ho.
„Išiel som teda robiť so strýkom do pridruženej výroby, do pivovaru. Bol som pri zdroji, tam už boli kvalitné opice.“ Mama po troch mesiacoch kapitulovala a poslala mu noviny s prihláškou na konkurz do košického bábkového divadla. Prijali ho a prvá otázka kolegov znela: „Piješ? A rozkázali mi rum.“
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Keď s triezvou hlavou spomínal na svoje opilecké excesy, na tri dni sa zrútil