Kde žijú slovenskí boháči?

Slovensko nepatrí medzi krajiny s takými drastickými rozdielmi v životnej úrovni ako mnohé iné. Veď v USA je obrovský rozdiel, či bývate v Beverly Hills alebo na niektorom zo zúbožených predmestí Detroitu. Podobne sa ceny domov v centre Londýna alebo Paríža, či na francúzskej Riviére pohybujú aj v stonásobku toho, čo stojí v týchto krajinách bývanie v niektorej chudobnej štvrti.

Aj u nás ale rozdiely narastajú. Niekto žije z príjmu pár sto eur, iní lietajú aj každý druhý víkend na kávu do Milána či oddych v Dubaji. Samozrejme, nie všetci, ľudia z biznisu požívajú súkromné tryskáče (áno, sú aj u nás) často skôr na obchodné cesty. Ale pointa je rovnaká, sme krajinou ako chudoby, tak aj boháčov.

Kde vlastne tí naši super pracháči žijú?

Na výber je z viacerých lokalít, skutočná smotánka sa ale koncentruje.

Väčšina slovenských „horných desaťtisíc“ žije v hlavnom meste a okolí. Medzi populárne obce na bývanie v okolí hlavného mesto patria tradične Sv. Jur či Ivanka pri Dunaji, alebo o niečo upravenejšie a príjemnejšie Rusovce či Čunovo. Čoraz viac Bratislavčanov tiež uteká bývať do krajších, príjemných obcí na rakúskej a maďarskej strane hranice.

Kde ale bývajú tí naj, naj bohatší, nová smotánka?

Okolie Slavína

Iróniou je, že z oblasti medzi Bratislavským hradom a Slavínom sa stala vychytená štvrť smotánky v období socializmu, keď sa oficiálne budovala rovnostárska spoločnosť.

No aj vtedy existovali takí, ktorí mali buď nejaké oficiálne výhody, alebo jednoducho viac peňazí. Na svahoch nad centrom mesta tak okolo pár prvých, predvojnových víl rástli ďalšie a ďalšie. Bývali tu komunistickí pohlavári ako VasiľBiľak či, napríklad, Alexander Dubček Tomu dom nezobrali ani po tom, ako upadol do nemilosti, neskôr pozemok kúpil a zastaval Ján Počiatek, minister financií a potom dopravy a výstavby.

No domy si tu kupovala aj bohéma, napríklad umelci, ktorým bolo dovolené vystavovať a diela predávať vo valutovom zahraničí. Alebo proste ľudia, ktorí mali zdedené väčšie majetky (aj to sa mohlo, v rámci limitov daných socialistickým režimom). Či zbohatlíci systému, napríklad prevádzkari reštaurácií, ktorí sa vedeli z tržby obslúžiť aj pre svoj prospech.

Dnes ide o často veľmi výstavné ulice. Medzi prvých veľkopodnikateľov spájaných s touto štvrťou patril nedávno zosnulý Jozef Majský. Sídlo jeho vtedajšej firmy Sipox, veľká sklo-betónová budova, doteraz dominuje jednému z údolí pod Hradom. Veľkolepú rezidenciu, už vo falošnom francúzskom štýle, neďaleko postavil aj svojmu synovi.

V okolí Slavína majú moderné vily postavené napríklad veľkopodnikateľ Miroslav Výboh či spomínaný exminister Počiatek alebo aj kancelár Národnej rady SR Daniel Guspan. No takisto niekoľko menej známych, no majetných osôb z prvej vlny privatizácie v 90. rokoch.

Oblasť obľubujú aj veľvyslanectvá. Niektoré z najlepších víl, na najlepších miestach, sú rezidenciami britského, amerického i ďalších veľvyslancov.

Limbach

Po začiatku prerodu Slovenska na kapitalistickú spoločnosť sa ľudia s novo získanými peniazmi začali často tlačiť z mesta von. Prvým slovenským „Beverly Hills“ bola vinohradnícka oblasť Limbach. Vily si tu postavili prominenti ako právnik Ernest Valko, v tom čase jeden z najlepšie zarábajúcich advokátov v krajine. Práve jeho vila sa stala dejiskom jedného z najznámejších zločinov nedávnej histórie, keď ho za do istej miery záhadných okolností zastrelili, údajne v rámci pokusu o vylúpenie domu.

V oblasti tiež vznikla jedna z najprominentnejších reštaurácii tohto obdobia, kam chodila večerať väčšina bratislavskej smotánky. Limbach bol v 90. rokoch v kurze. 

Dodnes je to oblasť, ktorú si miestni pochvaľujú, na úpätí kopcov, s príjemnou mikroklímou. No ťažisko záujmu ľudí, ktorí nemajú hlboko do vrecka, sa už na konci spomínaných 90. rokov začalo presúvať inam.

Cárska štvrť: Strmé vŕšky

Tu vznikla prvá štvrť vyslovene od začiatku budovaná ako luxusná. V oblasti na kraji Záhorskej Bystrice, časti Bratislavy, ktorá má dodnes miestami trochu dedinskú atmosféru, vyrástli koncom 90. rokov mega vily. 

V tých časoch do štvrte nebol ani možný voľný vstup, zastavila vás rampa. To už dnes neplatí, boháči sa o bezpečnosť starajú každý osobitne. Dnes je tu najväčšia koncentrácia top mien slovenského biznisu, s vilami ľudí ako Juraj Široký, Jozef Brhel, Ivan Kmotrík a ďalší. Okázalý dom si tu ešte v časoch svojej slávy postavil aj niekdajší majiteľ Markízy Pavol Rusko, dnes väznený za podvod.

Slovenské “Beverly Hills” – Strmé vŕšky

Zdroj: Ereport

Hneď vedľa vznikla ešte jedna exkluzívna miništvrť, pre top manažment Penty. Táto skupina neskôr v oblasti vytvorila aj úspešný developerský projekt. Ide o celú štvrť pár metrov od spomínaných Strmých vŕškov, ktorá má kontrolovaný vstup s vrátnicou, podobne ako príjemné spoločenské vonkajšie priestory. Pozemky a domy v nej sa veľmi rýchlo rozchytali.

Iróniou je, že v oblastiach na okraji Záhorskej Bystrice, najmä medzi hlavnou cestou a spomínanými Strmými vŕškami, sa úrady za socializmu zdráhali povoliť výstavbu. Je tu totiž vysoký výskyt prírodného radónu, rádioaktívneho plynu. Práve v „radónovej jame“ sa v ostatných rokoch rozbujnela výstavba, dnes tu stojí nová štvrť luxusných bytoviek, kde nájomné stometrového bytu bežne dosahuje 2000 eur mesačne. (Radón býva nebezpečný vo väčších koncentráciách, napríklad, ak sa zhromažďuje v nevetraných priestoroch v pivnici či na prízemí. Inak by bývanie v oblasti nemalo predstavovať zdravotné riziko.)

Luxusné byty rastú priamo v “radónovej jame”

Zdroj: eReport

Akýmsi novým Beverly Hills sa stáva aj neďaleká obec Mariánka, kde donedávna býval aj jeden z najbohatších Slovákov Ivan Chrenko. Ten nedávno zrušil väčšinu bratislavských aktivít svojej developerskej spoločnosti HB Reavis (hodlá sa viac sústrediť na Londýn a iné zahraničné lokality) a presťahoval sa do Prahy.

Skryté eso: Devín

Ak by sme sa pozerali na výšku majetku obyvateľov, existuje jedna oblasť, ktorá by možno tromfla aj spomínané Strmé vŕšky. 

Do bývalých viníc nad Devínom sa najprv prisťahoval Alexej Bejlajev (vlastní napríklad Tatravagónku). Postavil si tu vskutku obrovskú haciendu (načierno, keďže v danej dobe sa tu ešte stavať nesmelo). Postupne sa oblasť zapáčila aj ďalším majetným ľuďom. Rodinné sídlo spolu s vinárstvom tu vybudoval Patrik Tkáč, hneď vedľa aj jeho parťák z J&T Ivan Jakabovič. Tkáč sa nedávno o rozvoj obce postaral aj otvorením supermarketu, ktorý devínčanom chýbal. Záujemcovia si tu môžu kúpiť aj vína z Tkáčovej produkcie.

Hrad Devín a jeho okolie

Zdroj: tasr/danoveselský

Aj zvyšok obce sa rokmi zahustil, pod známym hradom pribúdajú honosné sídla. Iróniou je, že samotná obec je už dlhé roky v konkurze, nemôže voľne disponovať svojím majetkom. Do úpadku ju priviedli nepremyslené investície do pochybných projektov.

Už nedominuje „podnikateľské baroko“

Nie všetky top mená z biznisu bývajú len na Strmých vŕškoch či v Devíne. Napríklad ďalší z najbohatších Slovákov, Anton Zajac, býva v Rakúsku, hneď v prvej obci za hranicou. Ako fanúšik plávania si v rezidencii nechal postaviť aj olympijský bazén.

Navyše, ako najvrchnejšia vrstva bohatne, postupne čiastočne býva aspoň časť roku v celkom iných lokalitách, v daňovo výhodnom Dubaji, či na francúzskom pobreží v okolí Cannes a Nice.

Zdroj: Ilustračné foto Dubaj: shutterstock

Doma je výhodou, že s postupujúci rokmi aj majetnejší ľudia buď získali vkus, alebo si začali dávať sídla robiť profesionálnejšie ako kedysi. Miznú tak okázalé a oplzlé vily v štýle „podnikateľského baroka“, s rôznymi výklenkami, soškami a arkiermi či, naopak, poňaté ako brutálne navŕšenie betónu čo najviac do výšky a do šírky. A naopak, objavujú sa architektonicky sofistikované, vkusné vily, na ktoré sa človek prechádzajúci okolo s radosťou pozrie.

Zdroj: ereport