Kauza MOMKY: Štát platil, biele kone vyberali – najprv zmizli peniaze, potom dáta

Zo štátneho rozpočtu odchádzali peniaze na prevádzku testovacích miest, ktorú polícia dnes označuje za predstieranú – a v hotovosti ich z bankomatov vyberali biele kone, spomínajú sa ľudia z rómskych osád.

Bývalá úradníčka ministerstva zdravotníctva mala takmer rok zadávať do systému falošné faktúry pod menami skutočných prevádzkovateľov; škodu polícia vyčíslila na 1,8 milióna eur, pričom táto suma nemusí byť konečná. Zasiahla až dva roky po tom, ako rezort podal trestné oznámenie. Úradníčku prepustili na slobodu len pár hodín po zadržaní, čo postavilo premiéra Fica proti generálnemu prokurátorovi Žilinkovi.

Lenže jeden podvod za 1,8 milióna sú iba drobné vedľa toho, čo o mobilných odberových miestach zistil Najvyšší kontrolný úrad: náklady štátu 317 miliónov eur, 178 eur na odhalenie jedného pozitívneho prípadu, osem firiem s medziročným rastom tržieb v tisíckach percent – a kľúčová databáza, ktorá by to celé zdokumentovala, je vymazaná. Keď k tomu prirátame 340 miliónov za vakcíny, z ktorých päť miliónov dávok – teda viac ako polovicu – nikto nikdy nepoužil, lotériu za 27 miliónov a nález Ústavného súdu, že časti covidových obmedzení boli protiústavné, dostaneme účet, ktorý Slovensko dodnes nedokázalo spočítať.

Akcia Faktúra: ako to malo fungovať

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) zasiahol v utorok 18. augusta 2026, cez špecializovaný vyšetrovací tím COVID. Obvinenie padlo na osobu s iniciálami A. K., bývalú zamestnankyňu Ministerstva zdravotníctva SR.

Mechanizmus, ktorý polícia opísala, je nepríjemne jednoduchý. Obvinená mala od marca do decembra 2021 zadávať do účtovného systému rezortu falošné údaje na faktúrach. Zneužívala pritom identifikačné údaje reálne existujúcich prevádzkovateľov mobilných odberových miest a na papieri teda všetko sedelo. Namiesto ich účtov však do systému doplnila bankové účty spriaznených osôb. Štát peniaze poslal a na druhej strane ich z bankomatov v hotovosti vyberali takzvané biele kone.

Podľa polície ide o 1,8 milióna eur, „finančné prostriedky určené na predstieranú prevádzku mobilných odberových miest boli poukazované na účty, ktoré skutočným prevádzkovateľom nepatrili“, uviedla polícia. Ďalšie detaily odmietla pre prebiehajúce konanie.

Nešlo len o MOM-ky – a nešlo to rýchlo

Podľa informácií denníka Pravda sa falšovanie netýkalo len odberových miest: poslednou sfalšovanou faktúrou mala byť faktúra za upratovacie služby externej firmy. Ak sa to potvrdí, v účtovnom systéme rezortu bola diera, cez ktorú sa dalo odčerpávať čokoľvek.

A tu je otázka, ktorá by mala nahnevať každého daňového poplatníka bez ohľadu na to, koho volí: prečo to trvalo tak dlho?

Ako zistil denník SME, podvod sa prevalil ešte za ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas). Rezort vtedy zriadil disciplinárnu komisiu, zamestnankyňu prepustil a podal trestné oznámenie. Od toho momentu po policajný zásah ubehli takmer dva roky. Na otázku SME, prečo sa prípadom začala reálne zaoberať až v auguste 2026, polícia neodpovedala. A ministerstvu zdravotníctva sa veľmi nechcelo reagovať ani na otázky, ako dlho obvinená na rezorte pôsobila a za akých okolností jej pracovný pomer skončil.

Fico: „vrchol ľadovca” a biele kone

Premiér Robert Fico označil kauzu na tlačovej konferencii za miliónový megaškandál. Jeho verzia je priamočiara: „Existovali firmy, ktoré prevádzkovali MOM-ky, týmto firmám pridelila táto pani a jej tím účet v banke a tam sa poslali peniaze zo štátneho rozpočtu a prišli biele kone, ktoré povyberali peniaze.”

Fico pripomína, že tá istá osoba figuruje aj v skoršom prípade so škodou približne 300-tisíc eur: dokopy teda hovoríme o sume okolo 2,1 milióna eur. A tvrdí, že ide len o „vrchol ľadovca”.

Najostrejšie je jeho tvrdenie o politickej zodpovednosti: politici, ktorí vtedy riadili ministerstvo zdravotníctva, podľa neho o prípade „museli vedieť – na rezorte existovali kontrolné mechanizmy, ktoré mali „totálne rozkrádanie finančných prostriedkov” zastaviť, ale nezastavili. Kritiku smeruje aj na ministerstvo financií.

Tu treba byť férový:  zatiaľ ide o tvrdenie premiéra, nie o zistenie vyšetrovateľa – polícia neoznámila obvinenie žiadneho politika. Na legitimite samotnej otázky to však nič nemení.

Prepustili ju krátko po zadržaní: Fico verzus Žilinka

Rozbuškou konfliktu sa stalo to, čo nasledovalo po zásahu: bývalú úradníčku prepustili na slobodu už po niekoľkých hodinách. Rozhodla o tom prokuratúra.

Fico to vo vyhlásení označil za „škandalózny postup” a verejne žiadal od generálneho prokurátora Maroša Žilinku vysvetlenie: Prepustenie obvinenejz kauzy rozkrádania štátu počas covidu na slobodu už počas zadržaniaje také závažné, že sivyžaduje od generálneho prokurátora riadne vysvetlenie, a nie alibistické reči na obhajobu postoja jeho podriadeného.

Pridal porovnanie, keď v rokoch 2020 – 2023 podľa neho prokuratúra voči vtedajšej opozícii postupovala neporovnateľne prísnejšie. A vyčítal Žilinkovi, že sa pohotovo angažoval pri preverovaní dvoch dopravných kamier, kým pri miliónovom podvode mlčí.

Žilinka odpovedal bez servítky: „Predseda vlády SR ani nikto iný mi nebude diktovať, kedy sa mám vyjadriť a už vôbec nie, ako sa mám vyjadriť.” A dodal: „Ja nie som nervózny.”

Argumentačne stojí na tom, že prípravné konanie je zo zákona neverejné a prokuratúra nemá povinnosť informovať premiéra o svojich úkonoch; prípad je v počiatočnom štádiu a na právne rozhodnutia treba dôkazy. Odmietol aj nálepku opozičného kandidáta – do funkcie ho zvolilo 132 poslancov – a varoval, že nedovolí, „aby sa trestné veci využívali na politické účely”.

Formálne má Žilinka pravdu, vyšetrovanie sa nevedie cez tlačovky. Platí však aj to, že inštitúcia dlhodobo obviňovaná zo selektívnosti si mlčaním dôveru nekúpi. A za zmienku stojí aj to, že rovnako – teda bez návrhu na väzbu – prokuratúra postupovala aj v prípade Tibora Gašpara. Selektívnosť si vedia obe strany vyčítať podľa toho, kto práve sedí vo vláde.

Čo hovorí koalícia a čo opozícia

Z koalície sa ozval najhlasnejšie poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý sa na sociálnej sieti obul priamo do Igora Matoviča: „Matovičovci vedia skutočne kvalifikovane klamať.” Pripomenul, že obvinená pôsobila pre vládu, ktorej bol Matovič súčasťou.

Druhá strana reaguje po svojom. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí sa od cvšetkého rýchlo dištancoval: z rezortu odišiel 11. marca 2021, obvinenú vraj nepoznal a podvodné platby sa diali až za jeho nástupcu Vladimíra Lengvarského. Pridal však vetu, ktorá je pre koalíciu darček: podľa neho kontrolné systémy „museli katastrofálne zlyhať, alebo bola vec krytá vedením ministerstva“. Hnutie Slovensko zas argumentuje, že obvinenú prijali do štátnej služby ešte počas tretej Ficovej vlády.

Obidve línie obrany majú spoločnú slabinu: ani jedna neodpovedá na otázku, či v tom čase štát vôbec fungoval.

NKÚ: „Eldorádo” za 317 miliónov a databáza, ktorá zmizla

Najsilnejší argument pre tých, ktorí volajú po dôkladnom prešetrení, nepriniesla žiadna strana, ale Najvyšší kontrolný úrad v kontrole obdobia 2020 – 2023. Doslovné zistenia:

– Celkové výdavky zo štátneho rozpočtu NKÚ odhaduje na 317 miliónov eur, z toho na testy použité v MOM-kách išlo podľa odhadu analytikov 237 miliónov.
– Na odhalenie jedného pozitívneho covidového prípadu prostredníctvom AG testovania v mobilných odberových miestach bolo vynaložených v období rokov 2020 – 2021 zo štátnych zdrojov v priemere 178 eur.
– Viac ako desať percent z celkového počtu registrovaných MOM-iek pripadá na osem právnických osôb, ktoré zaznamenali v priebehu roku 2021 medziročný nárast tržieb, rádovo v tisíckach percent.
– o konca roka 2022 bolo pridelených takmer tritisíc kódov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti typu MOM.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy to zhrnul jednoznačne: „Celý systém mobilných odberových miest bol značne chaotický, čo nahrávalo tým, ktorí chceli na nefungujúcom systéme bez akejkoľvek kontroly zarobiť.”

A potom prichádza to najhoršie. Na ministerstve podľa kontrolórov neexistujú komplexné dáta o činnosti MOM-iek, pretože kľúčová databáza v systéme Moje eZdravie – s najpodrobnejšími údajmi o testoch a prevádzke odberových miest – bola vymazaná. Andrassy hovorí o „nepochopiteľnom vymazaní”.

Inak povedané: štát minul vyše 300 miliónov eur a evidenciu o tom, kam išli, niekto zmazal. V takom prostredí je 1,8-miliónový podvod jednej úradníčky skôr tým, čo sa náhodou našlo, než tým najväčším, čo tam bolo.

Vakcíny: 340 miliónov, päť miliónov nepoužitých dávok a porušená Ústava

Kauza MOM-iek nie je izolovaná, je to jedna položka na účte, ktorý Slovensko za pandemické roky dodnes nespočítalo. NKÚ v samostatnej kontrole nákupu, skladovania a likvidácie vakcín zistil, že na Slovensko bolo dodaných viac než 15 miliónov dávok, pričom účet za nákup vakcín aj s likvidáciou exspirovaných dávok predstavuje sumu viac ako 340 miliónov eur. Podaná bola menej než polovica. Približne päť miliónov dávok sa nikdy nepoužilo, ďalšie asi dva milióny sa darovali. Samotný poplatok Pfizeru za zmenu zmluvy stál 35 miliónov eur.

Kontrolóri zároveň konštatovali, že Slovensko objednalo od Pfizeru vakcíny „v počte, ktorý zodpovedal dvojnásobku počtu celej populácie krajiny” – bez dostatočných dôvodov. A pridali zistenie, ktoré je právne najzávažnejšie: Minister zdravotníctva zastupoval SR pri uzatváraní medzinárodných zmlúv bez rozhodnutia vlády. Tento postup bol v rozpore s Pandemickým plánom a Ústavou SR.

K tomu treba prirátať očkovaciu lotériu presadenú Igorom Matovičom, ktorá stála na výhrach 27 miliónov eur a na zaočkovanosť mala takmer nulový efekt. Najabsurdnejšie je, že medzi prihlásenými prevažovali mladší ľudia – teda tí, ktorým hospitalizácia hrozila najmenej; priznal to aj vtedajší šéf Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Štefan Kišš. Analytici ÚHP aj zahraničné výskumy pritom vopred upozorňovali, že menšia suma pre každého by fungovala lepšie než megavýhra pre pár šťastlivcov.

Na zozname zostáva aj ruská vakcína Sputnik V – nákup, ktorý Matoviča stál kreslo premiéra. Podľa zmluvy, na ktorú vtedy upozornil Richard Raši, išlo o objednávku dvoch miliónov dávok pri nákladoch takmer 20 miliónov dolárov; reálne sa použil zlomok. A celoplošné testovanie, ktoré podľa vtedajších prepočtov Progresívneho Slovenska stálo takmer pol miliardy eur.

Nešlo len o peniaze, Ústavný súd dal časti opatrení stopku

Kto chce pochopiť, prečo je hnev na covidové obdobie taký trvácny, nemôže sa pozerať len na účty. Ľuďom sa vtedy obmedzoval pohyb, podmieňoval vstup do prevádzok a do práce, ukladali sa pokuty. Poslušnosť sa vymáhala tvrdo a rýchlo – na rozdiel od kontroly peňazí.

A nešlo len o pocit. Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 4/2021 z 8. decembra 2021 vyhlásil časti zákona o ochrane verejného zdravia za protiústavné. Išlo o úpravu izolácie mimo domova, o rámec karantény ako pozbavenia osobnej slobody bez dostatočných procesných záruk podľa ústavy a Dohovoru, a o ustanovenie, ktoré úradom umožňovalo nariaďovať bližšie neurčené „ďalšie opatrenia”. Podľa súdu takto široká formulácia neposkytuje ochranu pred svojvoľným zásahom do základných práv a fakticky prenáša zákonodarnú právomoc na úradníkov.

Časť toho, čomu sa ľudia museli podriadiť, teda nemala v ústavnom poriadku oporu – nie preto, že to dnes niekomu politicky vyhovuje, ale preto, že to povedal Ústavný súd. Ten, kto vtedy stál v mraze v rade na test, zavrel prevádzku alebo zaplatil pokutu, má právo pýtať sa dve veci naraz: či bol zásah do jeho slobody zákonný, a či peniaze, ktoré to celé stálo, neskončili na účtoch bielych koní.

Čo musí nasledovať

Kauza je zatiaľ v štádiu obvinenia jednej osoby a platí prezumpcia neviny. Bolo by nefér tváriť sa, že rozsudok je napísaný – ale rovnako nefér je tváriť sa, že tým sa to končí.

Otvorené zostávajú štyri otázky, na ktoré musí štát odpovedať bez ohľadu na to, komu odpovede politicky vyhovujú:

1. Kto vymazal databázu v systéme Moje eZdravie – a bola za tým nedbalosť, alebo úmysel? Bez tejto odpovede sa nedá overiť takmer nič ostatné?
2. Kto sú tie firmy, ktorým tržby medziročne narástli o tisícky percent, a podľa čoho sa prideľovali kódy MOM?
3. Prečo trestné oznámenie ležalo dva roky bez reálneho vyšetrovania?
4. Ako mohol účtovný systém ministerstva deväť mesiacov posielať peniaze na cudzie účty bez toho, aby sa spustil akýkoľvek alarm?

Premiér má nepochybne politický záujem kauzu živiť – to netreba zastierať. Ale motivácia toho, kto otázku položí, nemá vplyv na to, či je otázka správna. A tieto otázky správne a legitímne určite sú.

Ak z toho napokon vzíde len ďalšia prestrelka medzi premiérom a generálnym prokurátorom, prehrá jediná strana: tá, ktorá to celé zaplatila.

Zdroj: eReport, Pravda, NKÚ, SME, fb/fico, žilinka