Kaliňák: Ukrajina o Družbe klame! Obhajoval aj zmeny volebných zákonov, Ferenčáka by zobral do Smeru

Kaliňák upozornil aj na zmenu vo fungovaní medzinárodných vzťahov po roku 2020. Podľa jeho slov začali veľké svetové mocnosti čoraz otvorenejšie presadzovať svoje vlastné geopolitické záujmy.

Minister obrany Robert Kaliňák v relácii Politika 24 na Joj 24 otvoril viacero domácich aj zahraničnopolitických tém. Vyjadroval sa k údajnému poškodeniu ropovodu Družba na Ukrajine, k ústupu vlády od rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, k zmenám vo volebných zákonoch aj k možnému spájaniu strán na ľavici. Zároveň komentoval vývoj medzinárodných vzťahov po roku 2020 a kritizoval prístup Európy v zahraničnej politike.

Klamstvá o Družbe

Kaliňák v diskusii spochybnil tvrdenia analytikov o poškodení infraštruktúry ropovodu Družba po útokoch na Ukrajine. Reagoval tak na analýzy, podľa ktorých mohli vysoké teploty po útokoch poškodiť technológiu a riadiace systémy infraštruktúry. Minister tvrdí, že dostupné informácie ani satelitné snímky neukazujú vážne poškodenie a ukrajinská strana podľa neho zároveň bráni európskym odborníkom, aby situáciu preverili priamo na mieste.

Niektoré hodnotenia označil za nedôveryhodné, keďže podľa neho vychádzajú z informácií, ktoré nemožno overiť. „Mám rád analytikov, ktorí tam neboli. Tvrdia, že ropovod je poškodený, ale zároveň druhá strana hovorí, že zajtra ho pustí,“ povedal Kaliňák. Dodal, že ak by bolo potrubie skutočne poškodené, nebolo by podľa neho možné hovoriť o jeho rýchlom opätovnom spustení.

Argumentoval aj satelitnými snímkami oblasti pri ukrajinskom meste Brody, kde sa nachádza ropný terminál. Podľa ministra bolo možné presne merať teplotu po požiari v zásobníku ropy a tieto údaje podľa neho nenaznačujú poškodenie infraštruktúry smerom k potrubiu. „V polovičnej vzdialenosti smerom ku našim hraniciam bola teplota okolo 50 stupňov. Smerom k zásobníku bola vyššia, ale to neznamená poškodenie potrubia,“ uviedol.

Zároveň kritizoval ukrajinskú stranu za to, že neumožnila európskym odborníkom preveriť situáciu priamo na mieste. „Ursula von der Leyenová žiadala, aby mohli prísť európski experti a pozrieť sa na poškodenie infraštruktúry. K tomu však nedošlo,“ povedal minister. Podľa neho Ukrajina neumožnila prístup ani veľvyslankyni Európskej únie v Kyjeve. „Prečo bránia európskym odborníkom ísť sa pozrieť na miesto a zhodnotiť situáciu?“ pýta sa Kaliňák.

Mandát by mal patriť strane

V domácej politike sa vyjadril aj k tomu, že vláda ustúpila od zámeru zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Tento krok označil za taktické rozhodnutie. „Je to priznaním, že niekto má vyššiu kartu a pre nás je dôležitejšie, aby Slovensko malo v čase krízy všetky zdroje, ktoré má mať,“ povedal Kaliňák. Hrozbu Európskej komisie, že krajine zastaví peniaze z Plánu obnovy, vraj najprv vnímal ako bežný krok a pôvodne si myslel, že sa situáciu podarí vyriešiť.

Odmietol pritom, že by mal Hlas alebo jeho predseda Matúš Šutaj Eštok ako predkladateľ niesť politickú zodpovednosť za to, že návrh ohrozil príjmy Slovenska z Európskej únie. Ďalší postup pri prípadnom novom návrhu zákona je však podľa neho práve na strane Hlasu. „Predpokladám, že zvolia nejakú konkrétnu taktiku, ktorú nám predstavia,“ uviedol.

Kaliňák zároveň obhajoval pripravované zmeny vo volebných zákonoch. Okrem voľby zo zahraničia či výšky kaucie nepoprel ani možnosť zmeny systému preferenčných hlasov. Obmedzenie sily krúžkovania však osobne nepovažuje za prioritu. „Toto naozaj takto rýchlo neposúdim, pretože my sme s tým nikdy za 25 rokov problém nemali,“ povedal.

Za väčší problém považuje časté odchody poslancov z poslaneckých klubov. „To považujem za problém,“ vyhlásil Kaliňák. Podľa neho sa často stáva, že niekto príde do parlamentu za jednu stranu, no vzápätí sa s ňou rozíde, vystúpi z klubu a prestane byť verný jej hodnotám. V takej situácii by podľa neho mohol mandát patriť strane, a nie konkrétnemu poslancovi. Zároveň však pripustil, že zvolení poslanci musia mať možnosť hlasovať podľa vlastného svedomia a presvedčenia, keďže takzvaný imperatívny mandát je zakázaný. Aj preto podľa neho ide o tému, o ktorej treba ďalej diskutovať. „Toto je téma, ktorú by som riešil,“ povedal.

Ferenčák v Smere?

Minister obrany reagoval aj na otázku možného spájania strán alebo vytvárania predvolebných blokov. K tejto možnosti sa postavil pozitívne a pripustil aj opätovnú debatu o spojení Hlasu so Smerom. „Asi by sme o tom mohli debatovať, určite,“ odpovedal na priamu otázku, či by bol za spojenie Hlasu a Smeru. Zároveň však dodal, že dnes to podľa neho nie je aktuálna téma. „Toto dnes ale asi nie je téma, nikto to neotvoril,“ uviedol.

Podľa Kaliňáka by mala byť silná pozícia sociálnych demokracií v krajinách prirodzená a podporil by aj myšlienku, aby bola na Slovensku len jedna strana s prívlastkom sociálna demokracia. Osobne by vraj privítal aj návrat poslanca Jána Ferenčáka do Smeru po tom, čo sa rozkmotril s Hlasom a vystúpil z jeho poslaneckého klubu.

V zahraničnopolitickej časti diskusie Kaliňák upozornil na zmenu vo fungovaní medzinárodných vzťahov po roku 2020. Podľa jeho slov začali veľké svetové mocnosti čoraz otvorenejšie presadzovať svoje vlastné geopolitické záujmy. „Vidíme, že veľké štáty ako Čína, Rusko či Spojené štáty jasne hovoria: toto je náš priestor, toto je náš bezpečnostný záujem a budeme ho presadzovať,“ uviedol.

Ako príklad spomenul nedávnu situáciu vo Venezuele, kde podľa neho došlo k porušeniu medzinárodného práva, keď USA uniesli prezidenta a jeho manželku. Podobné črty podľa ministra vidno aj v prípade Iránu, kde sa podľa neho geopolitické záujmy Spojených štátov a Izraela prejavujú výraznejšie než rešpektovanie medzinárodných pravidiel.

Slabá EÚ

Kaliňák zároveň uviedol, že Izrael sa po teroristickom útoku hnutia Hamas pred viac ako dvoma rokmi rozhodol zlikvidovať všetky teroristické hrozby, ktoré ho ohrozujú. Otázne však podľa neho zostáva, či je možné postupovať takýmto spôsobom.

Kriticky sa vyjadril aj k Európe, ktorej podľa neho chýba jednotný postoj v medzinárodnej politike. Podľa jeho slov sa Európska únia často snaží zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín, no zároveň nedokáže zaujať jednoznačné stanovisko v kľúčových geopolitických otázkach. „Keby bola rešpektovaná, mohla by takémuto konfliktu zabrániť,“ povedal Kaliňák.

Podľa ministra Spojené štáty v minulosti svoje kroky viac konzultovali so spojencami. Dnes to podľa neho robia menej, pričom v tejto súvislosti pripomenul aj vojenskú intervenciu v Iraku.

Zdroj: joj