Juhoafrická mutácia koronavírusu je už zrejme aj na Slovensku. Očkovanie nemusí účinkovať

Po britskej verzii koronavírusu, už na Slovensko zrejme „pricestovala“ aj juhoafrická mutácia. Zatiaľ je podozrenie u jedného pacienta. Najbližšie dni by mali ukázať, či je to naozaj tak. Ale zrejme by sme sa mali pripraviť na to, že takýchto zmenených koronavírusov bude viac.

„Vyzerá, že počas roka priebežne zhruba každý mesiac pribudlo jeden a pol až dve mutácie. Čo sa môže zdať, že nie je veľa, ale tie mutácie, ktoré tam sú, sa dotýkajú veľmi dôležitých vecí,“ povedal v diskusii Veda pomáha – Covid-19 biochemik Jozef Nosek, ktorý tiež zdôraznil, že Južná Afrika odmietla využívať vakcínu Astra Zeneca, pretože má zrejme účinok na juhoafrický kmeň iba okolo 60 %. „Ak my budeme vedieť, že vakcína, ktorá je k dispozícii je vhodná na vírus, ktorý cirkuluje v stredoeurópskej populácii, tak vtedy má zmysel vakcíny používať. A druhá vec je, že niektoré typy vakcín sa dajú veľmi rýchlo adaptovať na nové verzie vírusu,“ dodal Nosek.

Podľa českého profesora Jaroslava Flegra by sme sa však nemali zameriavať iba na očkovanie. To síce vyvoláva momentálne tlak na vírus, ale problém je, že v Čechách i na Slovensku sa očkuje pomaly. „Vírus sa tým vakcínam prispôsobí. Čo je pre nás problém, pretože k nám prídu tie prispôsobené kmene vírusov, na ktoré možno vakcína nebude pôsobiť. Takže to, že očkujeme pomaly, je veľká chyba. Môže sa stať, že vakcíny nám nebudú k ničomu. Už dopredu by sme ale o tomto nebezpečenstve mali uvažovať a počítať s možnosťou, že vakcinácia nie je tá hlavná cesta, ktorá nás zachráni pred covidom. Mali by sme sa sústrediť na klasickú nudnú cestu, ktorá z toho dostala ázijské krajiny, rovnako ako Nový Zelánd či Austráliu. To znamená poriadne testovanie a poriadne trasovanie.“

Matematik Richard Kollár vyjadril názor, že na Slovensku vedci stále veria v silu vakcín, keďže sa u nás denne testuje množstvo ľudí, ale želané výsledky to momentálne neprináša. Rovnaký názor má aj virológ Juraj Kopáček: „Mali sme dosť času, aby sme robili trasovanie a testovanie poriadne a nerobíme to. Bohužiaľ, aj tu sme premeškali šancu, ktorá tu bola. Bol by som preto rád, keby vakcinácia bola hlavnou zbraňou, ktorá nám pomôže sa s tým vysporiadať.“ Súhlasil však s profesorom Flegrom, aby sme nezaspali a pripravili sa aj na horšie verzie. Evolučný biológ tiež vyslovil názor, že nový koronavírus mohol uniknúť z laboratória. „Je celkom možné a ja osobne sa domnievam, že je to skoro isté, že to, čo vidíme, je únik vzoriek z laboratória. Rozhodne nie úmyselný. Iba úplný blbec by vypustil vírus v meste, kde sa nachádza jediné laboratórium, ktoré môže pracovať s najnebezpečnejšími vírusmi. Ale myslím si, že im to tam uniklo a tých dôkazov je veľmi veľa,“ povedal Flegr.