Jeden z najväčších škandálov v dejinách SME znovu vyplával. V hlavnej úlohe Šimečková

Šimečková a Puková sú dlhoročné spolupracovníčky, ktoré fungujú vedľa seba približne tri desaťročia a je zvláštne, ak dnes Šimečková vystupuje prekvapene z toho, aké morálne či finančné schopnosti má jej blízka spolupracovníčka.

Portál O médiách v novom texte pripomenul starú kauzu denníka SME z roku 2004, známu ako prípad „Grassmeier“, a spojil ju s dnešnou kauzou okolo Marty Šimečkovej a Andrey Pukovej. Podľa portálu nejde o dve nesúvisiace epizódy, ale o príbeh dvoch dlhoročných spolupracovníčok, pri ktorých sa aj dnes znovu objavujú otázky o zodpovednosti, vysvetleniach a mlčaní.

Kam nemôže diabol, pošle Šimečkovú

Portál píše, že v rokoch 2001 až 2004 vychádzali v kultúrnej rubrike SME exkluzívne texty podpísané menom Edwin Grassmeier. V roku 2004 však analytik Transparency International Slovensko Gabriel Šipoš zistil, že ide o plagiáty textov zo Spiegel Online. Podľa O médiách mal Šipoš napočítať až 150 takýchto článkov a mnohé z nich sú na webe SME dodnes. Portál zároveň pripomína, že samotného Grassmeiera sa nepodarilo nájsť ani jemu, ani vedeniu vydavateľstva.

Podľa O médiách texty roky do novín posúvali práve Andrea Puková a Marta Šimečková, vtedy ešte pod rodným priezviskom Frišová. Obe po odhalení kauzy tvrdili, že Grassmeier existuje a že mal vystupovať len pod pseudonymom, údajne preto, že spolupracoval s agentúrou DPA. Vtedajší šéfredaktor SME Milan Šimečka sa ich v marci 2004 verejne zastal a prípad označil za „neúmyselné zlyhanie“.

Portál však pripomína, že neskôr sa ukázalo, že meno aj kontakty, ktoré mali novinárky poskytnúť, boli falošné. Veľké ospravedlnenie potom zverejnil aj riaditeľ vydavateľstva Alexej Fulmek, ktorý uviedol, že sa nepodarilo dokázať identitu ani samotnú existenciu človeka vystupujúceho ako Grassmeier a že určite nebol spolupracovníkom DPA. Fulmek vtedy zároveň napísal, že zodpovednosť za publikovanie textov na seba prevzala Andrea Puková, ktorá odišla z redakcie. Marta Šimečková sa podľa portálu v prevzatí zodpovednosti nespomínala.

O médiách zároveň pripomína, že Fulmek už v roku 2018 o prípade hovoril otvorenejšie. Pre TASR vtedy uviedol, že nakoniec vyšlo najavo, že Grassmeier neexistoval, a že z redakcie odišli „obe dievčatá“. Aj preto portál kladie sériu otázok, ktoré podľa neho dodnes neboli zodpovedané: kto tie texty naozaj písal, kto za ne inkasoval honoráre a prečo sa to čitateľom nikdy poriadne nevysvetlilo.

Text portálu O médiách zároveň prepája túto starú aféru s aktuálnou kauzou okolo občianskeho združenia Projekt Fórum. Podľa portálu totiž dnešné dokumenty ukazujú, že problém už nie je len vo „finančnej negramotnosti“, ale v podozreniach z vážnejších machinácií s peniazmi od donorov a štátnych inštitúcií. O médiách píše, že Šimečková a Puková nie sú náhodné známe, ale dlhoročné spolupracovníčky, ktoré fungujú vedľa seba približne tri desaťročia – od Mostov cez SME a Domino Fórum až po salon.eu.sk a Stredoeurópske fórum.

Portál zdôrazňuje, že je zvláštne, ak dnes Marta Šimečková vystupuje prekvapene z toho, aké morálne či finančné schopnosti má jej blízka spolupracovníčka. O médiách uvádza, že sa oboch pýtal, či Grassmeier existoval alebo nie, kto za ním stál, kto písal texty a kto poberal honoráre. Podľa portálu neodpovedali ani Marta Šimečková, ani Andrea Puková. Portál oslovil aj Alexeja Fulmeka. Aj po dvadsiatich rokoch tak podľa O médiách zostávajú nezodpovedané základné otázky jedného z najväčších plagiátorských škandálov v histórii SME.

Zdroj: omediach