eReport.sk
Ilustračné foto: shutterstock

Horor po páde lietadla: Aby sme prežili, jedli sme svojich mŕtvych kamarátov

Zázrak v Andách. Takto zvykne byť označovaný pád lietadla v Chile v roku 1972. Zo 45 ľudí, ktorí boli na palube, prežilo len 16. O drsnom 72-dňovom pobyte uprostred pustatiny po rokoch tragédie napísal knihu jeden z pasažierov, ktorý tragédiu prežil.

Jose Luis Inciarte strávil po páde lietadla dlhých 72 dní uprostred snehovej pustatiny v chilských Andách. „Dlho som čakal, než som vôbec mohol o našej skúsenosti prehovoriť na verejnosti. V horách sa ukázalo to najlepšie, čo v ľuďoch je. Bojovali sme jeden za druhého,“ povedal pre britský Mirror. Jeho kniha Spomienky na Andy vyšla minulý rok v decembri a spomína na celú udalosť od nástupu do lietadla až po záchranu, v ktorú už nikto ani nedúfal.

Foto: facebook

Jose Luis Inciarte strávil po páde lietadla dlhých 72 dní uprostred snehovej pustatiny. – Foto: facebook

Tešil sa na výlet

„Naposledy som objal svoju snúbenicu Soledad, otočil som sa a prešiel pasovou kontrolou. Keď som išiel k lietadlu, videl som ešte, ako mi máva. Vedel som, že mi bude chýbať, zároveň som sa ale tešil na štvordňový výlet do Santiaga v Chile, kde pár mojich kamarátov malo hrať rugby,“ spomína Jose na 12. október 1972.

Lietadlo, ktoré bolo použité vo filme Alive, ktorý popisuje haváriu lietadla v roku 1972. – Foto: Pedro Escobal – Personal documents

Rútili sa priamo na skalu

Pretože v noci fúkal silný vietor, muselo lietadlo neplánovane pristáť v Argentíne. Nasledujúci deň ale znova vzlietlo a na palube sa rozbehla párty. Takmer nikto nedbal na pokyny posádky, aby zostali sedieť. Asi po hodine a pol sa lietadlo dostalo do silných turbulencií a piloti havárii už nedokázali zabrániť.

„Cítil som, ako lietadlo začalo prudko padať, rútili sme sa priamo na skalu. Potom sa ozvala strašná rana, keď do skaly narazilo krídlo. Schoval som si hlavu medzi nohy a zavrel som oči. Bol som presvedčený, že tam vo svojich 24 rokoch zomriem,“ hovorí Jose.

Kniha Spomienky na Andy – Foto: Facebook

Absolútne ticho preťal krik

Keď sa lietadlo zastavilo, nastalo na chvíľku absolútne ticho. To ale vzápätí preťal krik ranených. Pri náraze sa odtrhol chvost lietadla i obe krídla. Zo 45 ľudí na palube ostalo nažive 27, z toho 24 bez vážnejších zranení. Pomocou kufrov utesnili dieru v trupe, aby sa uchránili pred chladom. Vďaka rádiu mali informácie o tom, ako prebieha pátranie po lietadle. Po 10 dňoch sa ale dozvedeli, že záchranárske práce boli odvolané. O prežitie sa teda museli postarať sami.

Najhroznejšia otázka v živote

Skromné zásoby jedla sa ale rýchlo minuli a pred preživšími stála najhroznejšia otázka v živote – zjesť mŕtvych kamarátov, alebo zomrieť? „Veľa sme sa kvôli tomu hádali, potom sa ale stalo niečo neuveriteľné. Ľudia začali rozprávať o tom, že keby umreli, tak by svoje telá bez všetkého poskytli ostatným, aby ich zachránili,“ popisuje Jose ťažké rozhodnutie. „Jesť ľudské mäso ale nie je jednoduché. Myseľ musí donútiť telo to urobiť. Moje ústa sa odmietali otvoriť a keď už sa mi to podarilo, nemohol som to prehltnúť,“ hovorí Jose, ktorý jedol minimálne a schudol 45 kíl, čo bola polovička jeho váhy. „Cítil som absolútny odpor k tomu, čo robím a zjedol som iba nevyhnutné minimum. Ale nakoniec zvíťazil inštinkt prežitia.“

Posádka havarovaného lietadla. – Foto: facebook

Žiletkou si rozrezal nohu

Aby toho nebolo málo, 16 dní po havárii zasypala trosky lietadla lavína a zomrelo pri tom 8 ľudí. „Tri dni sme boli zasypaní snehom, dýchali sme pomocou vzduchových tunelov, ktoré sme vyhrabali. Pobyt v stiesnenom priestore mi spôsobil gangrénu v pravej nohe. Aby som sa vyhol amputácii, rozrezal som si žiletkou nohu, aby sa do rany dostal kyslík a uvoľnil hnis,“ spomína autor.

Zvuk vrtuľníkov bola tá najkrajšia hudba

12. decembra sa trojica fyzicky najzdatnejších vydala na peší prechod Ánd, aby privolala záchranu. „Rozhodol som sa, že ak pomoc nepríde do 24. decembra, poddám sa smrti. Ale 22. sme počuli, že pomoc prichádza. Všetci sme sa objali. Po 72 dňoch bol zvuk našich záchranárskych vrtuľníkov tou najkrajšou hudbou. Cítil som takú sladkú úľavu, keď ma môj záchranca naložil do vrtuľníka.

Keď ma prišli pozrieť do nemocnice, nikto ma nespoznal, pretože som veľmi schudol. S našimi dlhými strapatými vlasmi, vychudnutými telami a spálenými tvárami sme všetci vyzerali rovnako. Od radosti z prežitia som 26. decembra strávil popíjaním šampanského so svojimi spolubratmi, ktorí prežili a so svojou matkou a Soledad.

Pamätník nehody letu Fuerza Aérea Uruguaya 571 v juhoamerických Andách. – Foto: By BoomerKC – Own work, Public Domain

Som vďačný za to, čo mám

V horách som sa zaviazal, že ak prežijem, budem viesť jednoduchý a šťastný život na počesť tých, ktorí zomreli. Oženil som sa so Soledad o osem mesiacov neskôr a s našimi tromi deťmi a ôsmimi vnúčatami som hrdý na to, že som urobil presne to. Mám rakovinu, ale žil som život bez strachu, vďačný za to, čo mám.

Šestnásť ľudí, ktorí haváriu prežili, sa na miesto pravidelne vracajú, aby si uctili pamiatku mŕtvych kamarátov.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Horor po páde lietadla: Aby sme prežili, jedli sme svojich mŕtvych kamarátov