Reakcia na reportáž Martiny Törökovej: Hon na čarodejnice v modernom prevedení

Reportáž redaktorky TV Markíza, Martiny Törökovej, ktorá v parlamente požiadala Andreja Danka, aby fúkal do alkoholového testeru, pripomína inscenované divadlo, kde je výsledok vopred jasný. Tento prístup pôsobí ako moderný „hon na čarodejnice“, kde obvinený skončí vinný bez ohľadu na výsledok – aj keby spolupracoval, spoločenský verdikt už bol vynesený.

Etická rovina: Je redaktorský výber respondentov objektívny?

Otázkou zostáva, do akej miery bol výber respondentov a zameranie celej reportáže vedený snahou o objektívne informovanie, a do akej miery išlo o senzáciu. Etický rozmer tejto situácie by si zaslúžil hlbšiu analýzu. Ak novinár zneužíva respondentov ako nástroj na potvrdenie vopred vytvoreného naratívu, nastáva problém, ktorý siaha za hranice profesionálnej žurnalistiky. Je cieľom novinára informovať verejnosť, alebo účelovo vyvolávať kontroverzie?

Osobná rovina: Aké sú motivácie novinára?

Osobnú rovinu nemožno ignorovať. Otázka znie, či aj pani Töröková nemá osobné dôvody pre takýto prístup – napríklad, či jej konanie neovplyvňujú vlastné skúsenosti s alkoholizmom, ktoré by mohli podvedome vplývať na výber tém. Podobné skúsenosti môžu deformovať vnímanie reality a meniť nezávislosť redaktora na emocionálnu angažovanosť.

Alkohol v slovenskej spoločnosti: Kultúra či stigma?

Na pozadí celej reportáže stojí ďalší zaujímavý fenomén – úloha alkoholu v slovenskej spoločnosti. Alkohol sa často považuje za súčasť humoru a spoločenských zvyklostí, no zároveň býva stigmatizovaný. Je teda otázne, ako by podobná situácia vyznela, keby sa odohrala v inom spoločenskom alebo kultúrnom kontexte. Slovensko je krajinou, kde sa z alkoholických žartov stáva folklór, ale na druhej strane aj predmet verejného odsúdenia, ak sa nehodí do určitej spoločenskej šablóny.

Kde vznikol námet reportáže?

Napokon stojí za zamyslenie, kde redaktorka čerpala inšpiráciu na tento konkrétny námet. Išlo o náhodný impulz, skrytú motiváciu, alebo o snahu „skórovať“ v očiach verejnosti kontroverznou témou? Reportáž v tomto prípade neukazuje iba Andreja Danka, ale zároveň odhaľuje pohľad na to, ako pracuje slovenská žurnalistika a kam sa posúva hranica medzi informovaním a inscenovanou kontroverziou.

Záver:

Možno by stálo za zmienku, keby pani Töröková aplikovala rovnaký prístup aj vo svojej materskej televízii. Mohla by sa vydať za riaditeľom či šéfredaktorom a položiť im rovnaké otázky. Nikdy si ona ani jej kolegovia nepripili na oslave narodenín? Nikdy nikomu neblahoželali s pohárom šampanského v ruke? Nikdy sa nerozlúčili so spolupracovníkom pohárikom na rozlúčku?

Okrem toho by možno stálo za to, aby sa pani redaktorka pozrela na štatistiky o alkoholizme a drogovej závislosti na Slovensku. Tieto čísla sú alarmujúce a poukazujú na to, koľko ľudí, a to naprieč rôznymi profesiami, používa alkohol. Ak by sme aplikovali rovnaký prístup ako v reportáži na všetky odvetvia, mohli by sme dospieť k zaujímavým, no možno nepríjemným zisteniam.

Zostáva len veriť, že počas protestu plánovaného na 12. decembra v Bratislave budú všetci respondenti triezvi a nikto z nich si pred vystúpením na pódiu nedá ani len jediný vianočný punč. Ak by sa ukázal opak, zrejme by vznikol ďalší “námet” na reportáž – len otázne, či by bola rovnako dôsledná a kritická. To, ako reportáže vnímame, totiž často vypovedá viac o našej spoločnosti než o ich samotných aktéroch.

Zdroj: EReport