Historický nález! V Keni objavili najstarší hrob človeka moderného typu

Archeológovia objavili v Keni najstarší známy hrob človeka druhu Homo sapiens v Afrike. Výskum tam odkryl pozostatky dieťaťa, ktoré bolo starostlivo uložené do hrobu pred takmer 80 000 rokmi, vyplýva zo štúdie zverejnenej minulý týždeň v časopise Nature, o ktorej informoval denník The Guardian.

Usporiadanie pozostatkov naznačuje, že dieťa – ktorého vedci pomenovali Mtoto podľa swahilského slova označujúce „dieťa“ – bolo v hrobe umiestnené ležiac na pravom boku s kolenami pritiahnutými k hrudi a s hlavou uloženou na akomsi „vankúši“, vyrobenom z organického materiálu podliehajúceho skaze. Kĺbové kosti, ako napríklad chrbtica, sa v hrobe nerozpadli, čo podľa vedcov môže znamenať, že telo bolo pred pohrebom pevne zabalené do „rubáša“. Analýza kostí ukázala, že sú staré zhruba 78 000 rokov.

Nájdené dva zuby

Vedci stanovili vek dieťaťa v čase jeho úmrtia pomocou dvoch zubov nájdených v hrobe. Podľa nich išlo zrejme o chlapca starého dva a pol až tri roky. Ďalšie zuby malo dieťa ešte stále vo svojej dolnej čeľusti. Na mieste sa tiež zachovali kostné pozostatky chrbtice, rebier a ďalšie kosti. Okolo hrobu a vnútri neho sa tiež našli kamenné nástroje určené na zoškrabovanie, vŕtanie či rytie, spolu s kamennými hrotmi, ktoré mohli byť nasadzované na drevené palice a používané ako oštepy.

Hrob našli počas výkopových prác pri vstupe do jaskyne Panga ya Saidi, archeologickej lokality v juhovýchodnej Keni. Tím vedcov odkryl časť hrobu a prvé pozostatky už v roku 2013. Úlomky kostí však boli natoľko krehké, že pri pokuse s nimi manipulovať sa rozpadli na prach. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa im ku kostre dieťaťa nakoniec podarilo dostať.

„Ľudia – na rozdiel napríklad od šimpanzov – začali okolo smrti vytvárať zložité systémy viery. A je zrejmé, že nemáme tým na mysli len citové spojenie s mŕtvymi, ale takmer s istotou aj akúsi snahu smrti porozumieť a pripisovať jej istý zmysel,“ uviedla Nicole Boivinová z Katedry archeológie Inštitútu Maxa Plancka v nemeckom mesta Jena, jedna z vedúcich tohto archeologického výskumu.

Africké hroby Homo sapiens

Podľa nej sú africké pohrebiská raných foriem druhu Homo sapiens obzvlášť zriedkavé, a to i napriek skutočnosti, že Afrika je kolískou človeka moderného typu. „Ide o neuveriteľne vzácny prípad, že sa nám podarilo získať prístup k takémuto momentu zaznamenanému v čase, a to obzvlášť k takto veľmi starému. Toto miesto posledného odpočinku nás vracia v čase do veľmi smutného okamihu… a to navyše takého, ktorý môžeme napriek obrovskému časovému rozdielu stále prežívať a porozumieť mu rovnako ako tie ľudské bytosti pred nami,“ dodala.

Ako uvádza The Guardian, mimo Afriky našli archeológovia už aj staršie ľudské pohrebiská. Napríklad pozostatky človeka moderného typu z jaskyne Mughárat as-Schúl (v angl. prepise Skhul) na svahoch izraelského pohoria Karmel a z jaskyne Kafca (angl. prepis Qafzeh) neďaleko Nazaretu sú staré 90 000 – 130 000 rokov.

Zdroj: tasr