História medovníkov: Kedysi sa nevykrajovali a ani nezdobili!

Medovníky sa v minulosti nevykrajovali, ale vtláčali do foriem. Keďže mali ozdobný reliéf, už sa nezdobili polevou. Povedala to etnografka Zuzana Andrejová z Krajského múzea v Prešove, formy sa vyrábali z hruškového dreva a boli vyrezávané inverznou technikou.

„Do nich sa vrážalo cesto. Potom sa vyklopilo a dalo upiecť. Od polovice 19. storočia medovnikárske formy už ustúpili a nastúpili plechové vykrajovačky, ktoré poznáme aj dnes. Medovníky, ktoré vznikali z vykrajovačiek, si už ľudia alebo medovnikári zdobili nálepkami, rôznymi polevami alebo zrkadielkami. Tie sa používali hlavne na srdiečkach,“ priblížila Andrejová.

Podľa jej slov sa ľudia prinavracajú k dreveným formám a je možné nájsť rezbárov, ktorí ich vyrábajú. Ako povedala, medovnikárstvo ľudí zaujíma aj v súčasnosti. „Myslím si, že je to také prinavrátenie sa k tradíciám. Aj súčasná generácia pečie medovníky. V minulosti to bolo špecializované remeslo a ľudia sa tým aj živili. Bol to darček z jarmoku alebo púte, čiže nekupovali sa nijaké hračky pre deti a ani mládenec nekupoval svojej dievčine kvet, ale kúpil jej medovník, čo bol vlastne symbol lásky. Keď sa priniesli domov, tak najprv boli vystavené v prednej izbe za oknom určitý čas, a až po tom čase ich mohli deti zjesť. Dnes je to skôr už symbol Vianoc,“ povedala Andrejová.

Lektorka Kaštieľa v Stropkove Jana Slivková tvrdí, že v rodine tradíciu medovnikárstva nemajú. Zaujala ju však tvorba Stropkovčanky Anežky Madzinovej. „Najčastejšie používam bielu polevu, lebo si myslím, že je taký pekný kontrast tmavý medovník a biela poleva. Je možné využiť aj farbu. V minulosti sa používali farbivá prírodného charakteru, teraz sa dá kúpiť potravinárska farba. Čo sa týka zdobenia, dá sa to robiť linkou alebo vypĺňať celú plochu. Vtedy je však potrebné mať redšiu polevu, lebo by to nebolo jednoliate. Po vyschnutí je možné medovník ozdobiť aj cukrovými guľôčkami a posypmi,“ priblížila výrobu medovníkov Slivková.

Zdroj: tasr