Herec Robo Roth prezradil, čo neznáša: Sú to nevychovaní diváci!

Tieto veci považuje v divadle za neúctivé. I keď si návštevníci myslia, že ich umelci z pódia nevidia, tak vidia.

Robert Roth (48) bol známy len svojím hereckým umením. O jeho súkromnom živote, názoroch či emóciách fanúšikovia toho veľa netušili. Mnoho otázok vyvolala smrť mladej herečky Moniky Potokárovej (†27). Tá sa v ich byte obesila po sedem mesačnom manželskom spolužití s Rothom. Pred ňou bol šesť rokov ženatý. S exmanželkou Magdou má dcéru Sáru. Rozvod nebol ľahký. Dvojica sa naťahovala o výživné.

Nešťastie

Po rozvode našiel lásku po boku o dvadsať rokov mladšej herečky, komerčne známej zo seriálu Panelák, Moniky Potokárovej. Dvojica sa tajne zosobášila v zahraničí. Ani nie sedem mesiacov po tom našli herečku mŕtvu. Úspešná umelkyňu zo Slovenského národného divadla mala pred sebou kariéru snov. Svedčil o tom zoznam úloh, ktoré ju čakali. Preto je jej čin doteraz záhadou. Jej rodina dala prísne embargo na informácie a dokonca odmietli poslednú rozlúčku v divadle: „Na žiadosť Monikinej rodiny a blízkych posledná rozlúčka nebude v Bratislave, a teda ani v SND. Pohreb sa bude konať na východe Slovenska, odkiaľ Monika pochádzala,“ uviedol pred rokom riaditeľ činohry SND Peter Kováč.

Ako žije teraz?

Vdovec Roth sa v televízii TA3 rozrozprával, ako prežil náročný korona rok: „Po dvadsiatich siedmich rokoch praxe som nezažil týždeň, kedy by som nemal predstavenie alebo mesiac či dva. A teraz som zažil osem mesiacov. Tento rok bol príšerný. Veľa ma naučil o sebe, o práci a o mojom živote, ale neprial by som si zažívať tento rok znovu,“ povzdychol si. Divadlo mu chýba, dokonca by sa zdalo, že aj nevychovaní diváci. Presne opísal, ktorí mu pred koronou prekážali najviac: „Je to večerná záležitosť a bolo by fajn, keby diváci nedošli v mikine. Ale čo ma strašne vytáča, je esemeskovanie, je to veľmi neúctivé. Divák si to neuvedomuje, myslí si, že je zašitý v tme. Avšak šialene vidieť displej. Alebo sa mu displej odráža v okuliaroch, alebo očiach. Vyrušuje to. Je to neúctivé. Nech ide do kina,“ vyjadril sa umelec.

Dosky sú láska

Účinkovať v seriáloch odmieta. Film má podľa Roberta Rotha výpovednú hodnotu, ale najbližšie mu je divadlo: „Je množstvo emócií, ktoré neprenášame zo štyroch stien von. Herec ich môže ukázať na javisku, schová sa za tú postavu. A stále môže povedať, že je to len hrané. Ja to priznávam. Môžem si kopec týchto emócií spoza štyroch stien vybaviť na tom javisku.“

Prísny

Herec je na seba extrémne kritický a málokedy sa vie po predstavení pochváliť. Takmer nikdy: „Neviem sa pochváliť a potľapkať sa, nemám to v sebe, som veľmi kritický. Keď vidím jediného zívajúceho človeka periférnym videním medzi tými šesťsto ľuďmi, tak už to považujem za osobné zlyhanie.“