Harabin z Ruska: voľby do Dumy boli vzorové, OBSE je nástrojom sorošovcov a kolektívneho Západu

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin sa nedávno vrátil z dvanásťdňovej návštevy Ruska. Vystúpil na Svetovom festivale mládeže v Jekaterinburgu, aby následne ako medzinárodný pozorovateľ sledoval voľby do Štátnej dumy Ruskej federácie – s pridelením do Kemerovskej oblasti na Sibíri. A nechýbala ani účasť na konferencií Dialóg o fejkoch 4.0. V rozhovore pre eReport hovoril o priebehu volieb, konferencii venovanej dezinformáciám, o kauze Buča a Zuzane Čaputovej, aj o stave slovenskej generálnej prokuratúry.

 Pozorovateľom na voľbách do Dumy

Harabin je už niekoľko rokov členom medzinárodnej pozorovateľskej organizácie IAPEE – International Association of Political and Electoral Expertise. Na voľby do Štátnej dumy, ktoré sa konali 18. až 20. septembra, ho na základe akreditácie Centrálnej volebnej komisie Ruskej federácie delegovali do Kemerovskej oblasti, teda do Kuzbasu. V sedemčlennej skupine pozorovateľov, zloženej najmä zo zástupcov Latinskej Ameriky (Uruguaj, Chile, Argentína, Guatemala, Dominikánska republika), bol jediným Európanom.

Za tri dni navštívili 32 volebných okrskov vzdialených od seba až 200 kilometrov – od Kemerova cez Belovo, Leninsk-Kuznecký až po Osinniki, hlboko v sibírskej banskej oblasti. „Voľby boli špičkovo zorganizované, klobúk dole.“ Podľa Harabina majú ruské voľby charakter sviatku – vo volebných miestnostiach bývajú kútiky s čajom a kávou, osobitný kútik pre deti a vonku hráva hudba. Podľa jeho slov v každej volebnej miestnosti sledovali priebeh tri až štyri kamery, nepretržite od otvorenia až do uzavretia, urny na hlasovacie lístky boli priesvitné a v miestnostiach bol vyhradený priestor aj pre spoločenských pozorovateľov, ktorých mohla vyslať ľubovoľná občianska organizácia. „Nezaregistroval som žiadne rušivé momenty, žiadne provokácie, vplyvy, negatívnu reklamu ani politické ataky.“

Ako bývalý trestný sudca s vyše tridsaťročnou praxou tvrdí, že k hodnoteniu pristupoval rovnako objektívne ako k spisu na súde – bez ohľadu na médiá či politické tlaky. Jeho záver: „Voľby boli absolútne legitímne, zákonné a zodpovedali vysokým štandardom demokratického procesu.“ Kritiku, že šlo o zmanipulovaný proces, ktorú podľa neho zástupcovia EÚ vyslovovali ešte pred hlasovaním, prirovnáva k sudcovi, ktorý by odsúdil obžalovaného na pätnásť rokov bez toho, aby si prečítal spis. Organizáciu OBSE, ktorá na voľbách nebola prítomná, opisuje ako nástroj „ultraliberálov, sorošovcov a kolektívneho západu“ a jej nezávislosť spochybňuje odkazom na Gruzínsko: „Keď nevyhrá kandidát želateľný pre kolektívny Západ, voľby sú vraj hneď zmanipulované.“

 Konferencia o dezinformáciách a dron nad Lipskom

Po voľbách sa Harabin v Moskve zúčastnil konferencie o dezinformáciách „kolektívneho západu“, Dialóg o fejkoch 4.0, ktorú otvoril minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Harabin vo svojom prejave – s nádychom humoru – vysvetľoval aj to, prečo by Slovania nemali prevziať slovo „fake“, keď majú dostatok vlastných a výstižných výrazov, ako lož alebo dezinformácia.

Lavrov na konferencii pripomenul kauzy, ktoré podľa neho slúžili ako nástroje informačnej vojny proti Rusku – masaker v Buči, prípad Skripaľových či Navaľného, ktorý z Nemecka narýchlo ušiel zo strachu o život, aj to, že nemeckí lekári podľa Harabina odmietli sprístupniť ruskej strane jeho pitevné závery. Rovnako sa hovorilo o dronoch, ktoré sa v ostatných mesiacoch objavili nad viacerými štátmi NATO a boli okamžite pripísané Rusku – a keď po niekoľkých dňoch samotní ministri obrany Rumunska či Poľska pripustili, že o ruský dron alebo raketu nešlo. Presne takýto prípad sa podľa Harabina zopakoval aj pri dronovom incidente na lipskom letisku, ktorý bol „automaticky“ pripísaný Rusku bez predložených dôkazov. To viedlo aj k diplomatickému rozkolu medzi Moskvou a Berlínom, keď si obe strany navzájom zatvorili inštitúcie.

Súčasnú nemeckú politiku voči Rusku, spájanú s kancelárom Friedrichom Merzom, Harabin označuje za „rusofóbnu konfrontáciu“ – pripomína výsledok volieb v Sasku a nevylučuje, že podobný scenár v Sliezsku by mohol viesť k referendu o pripojení k Sasku a rozpadu zvyšku Nemecka, ktorého povojnovým garantom je podľa neho okrem iných štátov aj Rusko.

 Buča a „marionetka“ Čaputová

K masakru v Buči, ktorý sa odohral krátko po začiatku vojny na Ukrajine a kam sa neskôr vybrala aj slovenská expresidentka Zuzana Čaputová, Harabin opakuje ruskú pozíciu, že za ním nestojí Rusko. Podľa jeho slov Rusko žiadalo identifikáciu tiel obetí, čo mu nebolo umožnené „ani na platforme OSN“.

Čaputovú v tejto súvislosti označuje ako „typickú marionetku“ a tvrdí, že nikdy nebola legitímnou prezidentkou. Podľa Harabina sa do Slovenskej advokátskej komory dostala podvodom, a keď proti nej kandidoval ako protikandidát a vec otvoril, rýchlo sa svojho postupu vzdala – ale napriek tomu na hlasovacom lístku v prezidentských voľbách figurovala s titulom advokátka. Ústavný súd o jeho sťažnosti nerozhodol ani do inaugurácie, čím podľa neho zostala otázka jej legitimity nevyriešená. Z tejto údajnej zraniteľnosti Harabin odvodzuje aj jej ďalšie kroky: „Preto išla do Buči a povedala to, čo jej tútori povedali. Preto podpísala aj americkú okupačnú zmluvu – keď to neurobíš, zverejníme, čo sama vieš, a skončíš.“

 Zelenskyj bez mandátu, Rusko na vzostupe

Legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Harabin odmieta rovnako dôsledne. Za východiskový bod považuje rok 2014, ktorý opisuje ako „neústavný teroristický puč“ – z toho podľa neho vyplýva, že ani Petro Porošenko nebol v úrade legitímne, a teda ani Zelenskyj po ňom. Aj ak by Zelenského legitimitu pripustil, jeho mandát sa skončil v máji 2024. Do budúcnosti preto očakáva len jednu možnosť: „Rusko vo vojenskej oblasti už dávno vyhralo, všetko ostatné sú len hry na prímeria. Zelenskyj bude musieť podpísať bezpodmienečnú kapituláciu.“ K samotným náladám radových Rusov k vojne sa počas volieb verejne nevyjadroval, aby nezasahoval do vnútorných záležitostí krajiny, v ktorej pôsobil ako pozorovateľ. Neformálne sa však s voličmi po odchode z volebných miestností rozprával a podľa svojich slov nezaznamenal žiadny nátlak ani nespokojnosť.

Rusko dnes podľa Harabina prechádza „obrodením“ – v centre záujmu štátu je zdravotníctvo a školstvo, viac ako 35-tisíc sankcií paradoxne urýchlilo rozvoj domácej výroby vrátane poľnohospodárstva. Účasť na voľbách okolo 60 percent, najvyššia za posledné roky, je podľa neho dôkazom spokojnosti, nie rezignácie. Osobne potvrdzuje aj postrehy, ktoré na tú istú tému už skôr zazneli aj v inom rozhovore pre eReport: čistotu ulíc a rozvoj infraštruktúry zaznamenávajú nielen v Moskve a Petrohrade, ale aj v menších mestách, takisto v sibírskom Jekaterinburgu, vzdialenom stovky kilometrov od oboch spomínaných metropol.

 Generálna prokuratúra ako „hniezdo“

Najostrejšie slová si Harabin v rozhovore nechal na slovenskú generálnu prokuratúru. Nedávne rozhodnutie Generálnej prokuratúry, ktorá po preskúmaní potvrdila, že darovaním vojenskej techniky Ukrajine nebol spáchaný trestný čin, považuje za právne neudržateľné. Ako dôvod uvádza bilaterálnu slovensko-ruskú zmluvu o dodávkach zbraní: presun Mig-ov na tretiu stranu si podľa nej vyžadoval súhlas Ruskej federácie, ktorý nebol udelený. Za týchto okolností ide podľa Harabina o zneužitie pravomoci verejného činiteľa – nielen u bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa a jeho spolupracovníkov, ale aj u vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora a teraz aj generálnej prokuratúry. Závery o žiadnej spôsobenej škode stoja navyše v kontraste s tým, že Brusel za odovzdané migy sľúbil Slovensku kompenzáciu 400 až 450 miliónov eur.

Generálneho prokurátora Maroša Žilinku by podľa Harabina mala Národná rada odvolať a stíhať – za zneužitie pravomoci aj za to, že počas pandémie verejne propagoval očkovanie. Zdôrazňuje, že by to nebol žiadny ústavný problém: „Vládna koalícia by to jednoduchou novelou zákona o prokuratúre vyriešila za 24 hodín, stačilo by znížiť kvórum na návrh na disciplinárne konanie z troch pätín poslancov na jednu pätinu.“ To sa však nestalo, hoci premiér Robert Fico Žilinku verejne kritizuje a europoslanec Blaha naňho podal trestné oznámenie. Podľa Harabina je to len divadlo – Fico a Žilinka sú dohodnutí: „To je krmivo pre informačné pole. Nerieši. Reálne nie.“

Koreň problému vidí Harabin v tom, ako sa do funkcie špeciálneho prokurátora dostal už Daniel Lipšic – bez justičnej skúšky a s bezpečnostnou previerkou, ktorú podľa neho „podvodom“ zorganizovala skupina okolo Milana Krajniaka a šéfa NBÚ Romana Konečného. Úrad špeciálnej prokuratúry bol následne zrušený zákonom, a ľudia okolo jeho vzniku podľa Harabina namiesto obžaloby skončili na generálnej prokuratúre. Za symbol nedôveryhodnosti inštitúcie považuje aj to, že sa doteraz nevyšetrilo, ako prišiel bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár k nehnuteľnostiam v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, ktorých je podľa zverejnených informácií vyše tucta, takmer dvadsať: „Toto nie je prokuratúra, toto je hniezdo páchateľov trestnej činnosti. Ani premiér Fico, ani opozičný Šimečka pred Čižnárovými bytmi tlačovku nezvolali. Tak ako, nie sú dohodnutí?“

Ako príklad uvádza aj kauzu bratislavského krajského prokurátora Jána Remetu. Práve Remeta dal pokyn stíhať lekára Petra Kotlára za jeho výhrady k bezpečnosti vakcín proti covidu-19 – stíhanie napokon sám zrušil, keď sa ukázalo ako neudržateľné. Podľa Harabina bolo krytím na pokyn Žilinku, ktorý sa dal počas pandémie zaočkovať a očkovanie verejne propagoval.

Na záver Harabin varuje, že opakované zlyhávanie vyšetrovateľov, prokurátorov a súdov v citlivých kauzách postupne rozkladá dôveru občanov v štát: „Ľudia sa dostanú do polohy, že si trhajú vlasy, lebo sa nemôžu dovolať pravdy. A to môže vyústiť až do polohy občianskej vojny.“ Na otázku, ako blízko je táto hranica, odpovedá obrazom pretekajúceho pohára: „Ten pohár je už blízko hranici preplnenia.“

zdroj: eReport