Gašpar: Jedna MOM-ka účtovala päťtisíc testov denne, to je ako Matovičových 660 kilometrov denne s matkou v aute

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar v nedávnom rozhovore pre eReport okrem kauzy Očistec hovoril aj o tom, čo zostalo po rokoch 2020 až 2023 – vymazanej databáze MOM-iek, o lietadlách, po ktorých podľa prokuratúry nevznikla žiadna škoda, a o tom, prečo na tieto prípady politici podľa neho nemajú páky. Vyjadril sa aj k rekordnej septembrovej schôdzi NR SR, k sporu o ministra životného prostredia a k zverejneniu adresy Ľuboša Blahu, ktoré označil za maľovanie terča na čelo.

Kde sú výsledky

Časť polície, ktorá vedie trestné konanie, pracuje podľa Gašpara bez záväzných pokynov nadriadených. Či koná bez prieťahov, posúdiť nevie – do spisov nevidí. Zdôrazňuje však, kto je v prípravnom konaní pánom veci: prokuratúra.

Z politickej roviny má pocit, že konanie neprebieha dôsledne, je nedostatočné a pomalé. A že sa ho na to ľudia pýtajú neustále: „Z desiatich občanov, s ktorými komunikujeme, našich priaznivcov, sa ma na to opýta jedenásť, že kde sú tie výsledky.“

Odpovedať je preňho ťažké. Generálneho prokurátora volil ešte predchádzajúci parlament a do činnosti prokuratúry podľa Gašpara neumožňuje vstúpiť žiadna norma – jedine zmena zákona. Oprávnenie zasiahnuť nemá ani minister vnútra, ani policajný prezident, ani vedúci oddelenia, na ktorom vyšetrovatelia pracujú. Ten len kontroluje, či majú prostriedky a či využívajú pracovný čas; prípadné nedostatky avizuje dozorovému prokurátorovi.

MOM-ky: vymazaná databáza a jedna predvedená úradníčka

Na mobilné odberové miesta sa podľa Gašpara minulo 340 miliónov eur. Pred časom sme sa dozvedeli, že niekto dal pokyn a vymazal celú administratívu okolo nich.

„Asi nemusíme byť atómoví fyzici, aby sme pochopili, že to chcel niekto zmariť, možnosť to vyšetrovať,“ hovorí. Databázu sa podľa jeho informácií podarilo obnoviť – otázkou zostáva, ako dlho sa bude analyzovať a či to zase potrvá dva roky.

Gašpar pripomína prípady, keď jedna MOM-ka účtovala ministerstvu zdravotníctva päťtisíc úkonov denne, a prirovnáva to k tomu, ako keby niekto najazdil 660 kilometrov denne so svojou matkou v aute a dal si to do nákladov.

V prípade, ktorý spolu s premiérom nedávno zverejnili, ide o škodu dva milióny. „Dva milióny sú podľa mňa tiež dosť veľký peniaz. O to viac, že sa tu naháňali sumy za 50-tisíc,“ hovorí Gašpar.

Predvedená bola zatiaľ jedna úradníčka. Do faktúr mala dávať čísla účtov, ktoré nepatrili spoločnostiam, ale bielym koňom. Tie účty musel niekto v banke s bielymi koňmi založiť, niekto musel mať prístupové práva na výbery a niekde tie peniaze skončili – a na nič z toho podľa Gašpara nemáme odpoveď.

„Čože, tých ľudí len tak nechali niekde behať po uliciach? Alebo ich nepotrebujú vypočuť ako svedkov? Alebo ich dokonca obviniť ako spolupáchateľov?“ pýta sa. Odpovedať podľa neho nemá premiér, ale prokuratúra.

Lietadlá odleteli, škoda vraj nevznikla

Druhým prípadom, ktorý Gašparovi nesedí, je darovanie techniky Ukrajine. Pri S-300 a MIG-och to prokuratúra uzavrela, že Slovenskej republike nevznikla škoda, hoci členovia vtedajšej vlády Sulík a Matovič podľa neho sami hovorili, že vláda bola oklamaná.

Argument znel, že škoda nevznikla preto, lebo SR mala byť odškodnená z únijného nástroja. Fond na to zriadený bol. „Asi mesiac dozadu sme sa dozvedeli, že už nebudeme odškodnení“. Tvrdí preto, že škoda vznikla a že prekážka rozhodnutej veci nebráni tomu, aby orgány činné v trestnom konaní opäť konali o Jaroslavovi Naďovi.

Paralelu vidí v zahraničí: jeden z pobaltských ministrov obrany mal odstúpiť po tom, čo zo štátneho rozpočtu zaplatil 70 miliónov indickej spoločnosti za muníciu pre Ukrajinu, ktorú tá údajne nevyrobila ani nedodala, platbu však prevzala. Slovenské ministerstvo obrany podľa Gašpara nakupovalo muníciu, ktorú štát nepotreboval, od súkromnej firmy, ktorá ju hneď expedovala na Ukrajinu.

Rozhodnutie prokurátora politici zrušiť nevedia, môže to nadriadená prokuratúra. Gašpar preto formuluje minimálnu požiadavku: „Keď to bol trestný čin, na súd. Keď to nebol trestný čin, zastavte trestné stíhanie. Ale vysvetlite nám, prečo ste to zastavili.“

Odpoveď, ktorú dostal, ho nepresvedčila: „Tak nevznikla škoda, aj lietadlá odleteli.“ Keď krajský prokurátor verejnosti odprezentoval, že štát bol dobrý hospodár, neuverilo tomu podľa Gašpara asi 80 percent občanov.

Občianska vojna bez zbraní

Gašpar pripúšťa, že niektorých policajtov môže limitovať strach z toho, čo príde po ďalších voľbách. Sám videl, ako sa obvinený Čurilla pri jeho výsluchu vyjadroval v inotajoch smerom ku konajúcemu vyšetrovateľovi – a mohlo ho to zneistiť.

Politika podľa neho preniká aj tam, kde má platiť absolútna apolitickosť. „Hovorím o policajtoch, hovorím o prokuratúre. Aj tam sa začínajú prejavovať, že ja som volič Smeru, ja nie som volič tohto,“ hovorí a pripomína aj premiérov výrok, že na Slovensku sa už vedie občianska vojna, len zatiaľ bez zbraní.

Najviac ho znepokojuje reťaz, ktorá vzniká, keď zlyhá viac článkov naraz: „Ak v tom systéme nájdete policajta, ktorý je ochotný niečo pokriviť, prokurátora, ktorý s tým súhlasí, a potom nájdete angažovaného sudcu, tak v tom systéme už nie je pre vás opravný prostriedok. Ten systém vás jednoducho zhltne. Dnes to môže byť politik, teda Gašpar, ale o týždeň to môže byť niekto, kto bude mať konkurenta v podnikaní.“

Rekordná schôdza, rozpočet a spor o Tarabu

Schôdza Národnej rady sa má začať 15. septembra a Gašpar potvrdzuje, že otvorená bude. Čaká ju vyše 300 programových bodov, čo označuje za rekord slovenského parlamentarizmu. Zhoda je zatiaľ na prerokovaní vládnych návrhov zákonov, ktorých je niečo cez päťdesiat; k tomu treba prirátať do stovky návrhov koaličných poslancov a takmer dvesto opozičných, ktoré sa nestihli prerokovať. Čo z toho parlament stihne, ukáže podľa Gašpara aj to, ako sa bude využívať – alebo zneužívať – rokovací poriadok.

Najdôležitejšou vecou je preňho rozpočet na rok 2027, ktorý podľa neho ukáže, ako je koalícia schopná dovládnuť do riadneho termínu na jeseň 2027. Verí, že sa začne prerokúvať už v septembri.

Termín na dohodu o ministrovi životného prostredia sa najprv stanovil na 15. septembra, neskôr bol odsunutý na 30. septembra. Gašpar pripomína, že koaličná zmluva hovorí jednoznačne: rezort je v pôsobnosti Slovenskej národnej strany, aj s právom vybrať si, akého ministra tam chce mať. Premiér to podľa neho bude rešpektovať.

Nad Tarabom pritom súdy vynášať nechce. „Ja ho vnímam ako schopného manažéra,“ hovorí. Obnovenie Slovalca okrem Tarabu pripisuje veľkou mierou aj premiérovi, ktorý s myšlienkou prišiel ako prvý. Taraba je podľa neho vnímaný ako odborník, ktorý mnohé veci posunul oproti takým amatérom, akým bol Budaj. Odpočet práce má taký, za ktorý sa nemusí hanbiť.

Blaha a maľovanie terča na čelo

Najostrejšie sa Gašpar vyjadril k zverejneniu adresy a domu europoslanca Ľuboša Blahu. „Rozhodne to nie je v poriadku“. Vo vnútrostraníckej skupine mu vyjadril podporu a navrhol, aby sa vedenie strany na jeho obranu ozvalo verejne. Ak by si to vyžadovalo novelu zákonov upravujúcich činnosť médií, je ochotný k tomu pomôcť.

„Toto je maľovanie terča na čelo“. Ak sa od ľudí vo verejnom priestore žiada odpočet majetku a odkrytie súkromia, podľa Gašpara sú vo verejnom priestore aj novinári a mali by podliehať pravidlám: „Nie je možné, aby sa tvárili, že sú nedotknuteľní.“

Pripomína aj to, čo prišlo po podobnej atmosfére: „Vytvárali prostredie, ktoré vedie k atentátu, ak sa to stalo na predsedu vlády.“

Že Blaha o majetku informovať musí, nespochybňuje – má to v majetkovom priznaní a utajiť sa to nedá. Rozdiel je podľa neho v rodine: „Nemala by dopadať tá jeho činnosť verejná a politická aj na jeho rodinu a na jeho súkromie.“

A varuje pred tým, čo takéto zverejnenia spúšťajú: „Dnes je to Ľuboš Blaha, zajtra to môže byť ktokoľvek iný. Takže pod tým nájdete potom už len pozývanie: poďte, ideme k tomu miestu bydliska a ideme ho tam defenestrovať.“