Francúzsko potichu stiahlo všetky svoje zlaté rezervy z USA a navyše na tom zarobilo miliardy

Francúzsko potichu dokončilo presun poslednej časti svojho zlata zo Spojených štátov a zároveň na tom výrazne zarobilo.

V období od júla 2025 do januára 2026 predala Banque de France 129 ton starších zlatých tehál, ktoré mala uložené vo Federálnom rezervnom systéme v New Yorku. Následne za ne nakúpila rovnaké množstvo novších a kvalitnejších tehál na európskom trhu a uložila ich do zabezpečených trezorov v Paríži. Operácia zároveň zapadá do širšieho trendu, keď sa štáty snažia mať väčšiu kontrolu nad svojimi strategickými aktívami. Informoval Brussels Signal.

Príprava na nestabilný svet

Výsledkom bol zisk 12,8 miliardy eur. Aj vďaka tomu sa francúzska centrálna banka dostala zo straty 7,7 miliardy eur v roku 2024 na čistý zisk 8,1 miliardy eur v roku 2025. Francúzsko tak dnes drží všetkých svojich 2437 ton zlata, čo je štvrtá najväčšia zásoba na svete, už výlučne na svojom území. Zlato na rozdiel od devízových rezerv nenesie riziko protistrany a v čase krízy zostáva jedným z najistejších uchovávateľov hodnoty.

Banque de France zverejnila výsledky tejto operácie 24. marca 2026. Predstavitelia banky tvrdia, že išlo čisto o technické rozhodnutie: staré tehly už nespĺňali moderné obchodné štandardy, a preto dávalo zmysel predať ich za vysoké ceny a nahradiť ich novšími v Európe. Aj tak však tento krok zároveň ukazuje, aký význam začína mať suverenita pri správe rezerv.

Guvernér Banque de France François Villeroy de Galhau zopakoval, že nešlo o politické rozhodnutie. Načasovanie však púta pozornosť. Operácia sa skončila v januári 2026, len niekoľko týždňov predtým, ako USA a Izrael koncom februára zaútočili na Irán a spustili otvorený konflikt. Aj bežné kroky centrálnych bánk tak môžu v takomto prostredí získať geopolitický význam.

Po vypuknutí bojov ceny zlata najprv prudko vzrástli, keďže investori hľadali bezpečný prístav. V marci však prišiel výrazný pokles, jeden z najhorších za posledné roky, keď zlato oslabili silnejší dolár a rastúce obavy z inflácie spojenej s drahšou ropou. Nedávne dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom prinieslo mierne zotavenie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa počas konfliktu držal v odstupe od amerického prístupu. Prvé útoky označil za krok mimo rámca medzinárodného práva, presadzoval prímerie a privítal jeho uzavretie. Francúzsko sa zároveň vyhlo priamemu vojenskému zapojeniu a varovalo pred útokmi na iránske energetické objekty, ktoré by mohli ešte zhoršiť ropný šok.

Tým, že Francúzsko presun zlata dokončilo ešte pred krízou, má dnes plnú fyzickú kontrolu nad svojimi rezervami v čase rastúceho geopolitického napätia a oslabujúcej dôvery v zahraničnú úschovu. V ére sankcií, vojen a finančnej fragmentácie tak fyzické vlastníctvo opäť získava strategickú hodnotu.

Z francúzskeho pohľadu išlo o výhodný finančný obchod, ktorý zároveň môže pôsobiť ako tichá príprava na nestabilnejší svet. Aj keď úrady trvajú na tom, že krok netreba čítať politicky, v Paríži ho možno vnímať aj ako prejav opatrnosti.

Zdroj: bs