Politička Monika Beňová (52) sa dočkala svojej vytúženej dcéry Ley. Jej otec, Ľubomír Klčo (36), bol pri pôrode a už sa teší na ich príchod domov. „Ľuboš je nadšený otec. Bol tu s nami jednu noc a bolo úžasné sledovať, ako vedel okamžite všetko okolo Leušky robiť,“ prezradila Monika v rozhovore, na ktorý si našla čas, keď jej dcéra spokojne spala.
Monika, máte za sebou najsilnejší zážitok ženy. Prežívate ho druhý raz v živote, no za celkom iných okolností. Dá sa to porovnať?
Nechcem to porovnávať, nakoľko podmienky sú úplne rozdielne. V konečnom dôsledku je to ale krásny a obohacujúci moment pre ženu, nech to už je v akomkoľvek období. Ja som sa na Leu tak nesmierne tešila, že ak aj boli nejaké komplikácie, ostali úplne zabudnuté.
Pred 32 rokmi sa to zbehlo veľmi rýchlo, syn Martin sa narodil predčasne, v siedmom mesiaci. Pristihli ste sa počas tehotenstva pri tom, že rátate každý deň navyše v prospech dcérky Ley?
Áno. Dokonca sme sa o tom s Maťom (syn, pozn. red.) často zhovárali a keď ten deň prešiel, už sme si občas aj robili z Leušky srandu, že dokedy ešte budeme na ňu čakať. Navyše sa “scenár” zopakoval a v 25 týždni mi doktor prikázal prísny oddych, predpísal lieky a čakali sme, či sa to zastaví alebo či sa Lea narodí tiež predčasne. Bola som teda šťastná a vďačná za každý ďalší týždeň a tie posledné už za každý deň, kedy ešte ostala v brušku. Nakoniec sme to spolu “dobojovali” na 36 týždeň, čo je o 11 viac, ako jej veľký bráško.
Syn Martin bol po narodení v inkubátore Kedy ste ho držali prvý raz v náručí a kedy dcérku? Aj v tomto pocite je to iné…
No, syna po troch mesiacoch, keď ho konečne vybrali z inkubátora po dosiahnutí váhy 2 300 gramov a dcérku po 2 hodinách od narodenia. Ale milujem ich rovnako, len Maťa o tých 32 rokov dlhšie. (úsmev)
foto: instagram
Pri pôrode sekciou nebýva zvykom, že sú oteckovia prítomní na sále. Váš partner tam nechýbal. Bolo to jeho rozhodnutie?
Veľmi si to prial. A v závere už vlastne aj ja. Možno aj preto, že to prišlo tak odrazu. Nebol to plánovaný deň pôrodu. O pol ôsmej mi povedali, že mám stále horšie výsledky a že “ideme na to”. Tak som Ľubovi zavolala, že ako to vidí. Našťastie mu ráno o 5:08 prišla správa s výsledkom PCR testu, tak skočil do auta a zrazu bol tu a ja som bola šťastná. Bola to veľká podpora a zrazu som cítila, že bude všetko dobré, že to proste nemôže zle dopadnúť.
Dokázal opísať svoje pocity alebo ste na ňom videli, čo práve prežíva?
Aj som to na ňom videla, aj stále opakoval, že všetko ide super, že už to bude a potom už len, že je krásna a že máme nádhernú dcérku.
To boli jeho prvé slová, keď zbadal Leu?
Áno. Povedal: Bože, tá je nádherná! Mimochodom, bola celá modrá, ale nádherná inak naozaj je.
Ako prebiehal pôrod?
Sekcia ide rýchlo. Pichnú vám spinálnu anestéziu do chrbta, o minútu si už necítite spodnú časť tela, porodia dieťatko a odvezú vás. Po troch hodinách začnete cítiť nohy a po 12 hodinách sa na ne postavíte.
Prvé dni po sekcii sú veľmi bolestivé, vy ste sa rozhodli, že chcete mať dcéru hneď pri sebe. Čo najsilnejšie ste doteraz zažili?
Ja neviem, tá bolesť sa mi nezdá až taká veľká. Alebo možno ten adrenalín, že konečne bola so mnou, pôsobil ako anestetikum. Ja som Leu chcela od prvej možnej chvíle pri sebe. A odkedy ju priniesli, už so mnou ostala. Proste som chcela, aby sme si na seba zvykali od prvého možného momentu. Nevadí mi v noci nespať, zvykla som si na to počas posledného mesiaca tehotenstva. Pospávam po hodinke, hodinke a pol cez deň, keď spí ona. Ale tým, že je s vami stále, viete, ktorý plač čo znamená, vnímate, ako dýcha, keď zaspáva a ako, keď sa už ide zobudiť. Postupne viete, ktoré nadýchnutie je, že ju len tak bolí bruško a ktoré signalizuje, že treba vymeniť plienku. A celá tá krehkosť malého človiečika, oddanosť a bezbrannosť je proste fascinujúca.
Rodili ste v súkromnej klinike, ale rozhodnutá ste boli pre štátnu. Čo vás napokon presvedčilo?
Najmä celková situácia vo veľkých nemocniciach, kde je množstvo pacientov. Každý deň správy o tom, ako sa rušia operácie, redukujú lôžka, stúpa počet infikovaných lekárov a zdravotného personálu. Navyše, Leuška bola v sobotu, keď sa mi zhoršil tlak, už mimo kritického nebezpečenstva, mala vyše 2,7 kg, takže voľba bola jednoduchá. Zvolili sme súkromnú pôrodnicu.
foto: instagram
Po prvom pôrode ste boli na všetky tie radosti aj starosti sama, Martinov otec bol v tom čase na vojenskej službe. V čom to teraz bude iné po príchode domov?
Vo všetkom. Ľuboš je nadšený otec. Bol tu s nami jednu noc a bolo úžasné sledovať, ako okamžite vedel všetko okolo Leušky robiť. Doma si pri ňom oddýchnem a teším sa na to.
Dokážete si ako veľmi aktívna žena a politička užiť materskú dovolenku?
Jasne, že áno.
Monika, pre mnohé ženy, ktoré sa vzdali myšlienky mať dieťa po 40-tke, ste sa stali inšpiráciou, nádejou, že zázraky sa dejú. Čo by ste im odkázali?
Musíte si to priať najviac zo všetkého a veriť. Veriť, že si vás vaše dieťatko nájde a príde k vám. Privolávajte si ho myšlienkami, rozprávajte sa s ním. Ale nepochybujte. O sebe, ani o dieťatku.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
EXKLUZÍVNY ROZHOVOR Monika Beňová: Leu som chcela mať od prvej chvíle pri sebe