Bývalý prokurátor Milan Valašik st., ktorý je v súčasnosti renomovaným advokátom, poskytol exkluzívny krátky rozhovor pre redakciu eReport. Hlavnou témou je paragraf 363, ktorý sa stal hlavnou líniou sporu medzi vládou a Generálnou prokuratúrou SR a jej šéfom Marošom Žilinkom. Práve zrušením alebo upravením tohto paragrafu sa v súčasnosti vládni politici snažia oklieštiť právomoci šéfa prukrátorov.
- V médiach aj medzi politikmi stále rezonuje § 363 Trestného poriadku. Je to naozaj taký problém?
Zatiaľ som nepočul názor žiadneho renomovaného odborníka v oblasti trestného práva, ktorý by s tým mal problém. Podčiarkujem renomovaného. Hlavným argumentom za zrušenie alebo úpravu § 363 je, že o vine by mal rozhodovať výlučne súd a nie prokurátor. Ale o vine rozhodujú prokurátori denne. V trestnom poriadku máme ustanovenie, je to § 215, podľa ktorého prokurátor zastaví trestné stíhanie ak je napríklad nepochybné, že sa nestal skutok, za ktorý je niekto obvinený, alebo nie je tento skutok trestným činom alebo je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Uznesením o zastavení trestného stíhania prokurátor rozhodne, že obvinený je nevinný. Trestný poriadok termín „vina“ pri rozhodovaní prokurátora síce nepoužíva, ale obsahovo je termín „zastavujem“ de facto rozhodnutím o vine alebo nevine.“
- To rozhodujú aj prokurátori na okresných prokuratúrach?
Samozrejme. Ak sú splnené zákonné podmienky prokurátori okresnej, krajskej aj generálnej prokuratúry sú dokonca povinní trestné stíhanie zastaviť a teda rozhodnúť, že obvinený je nevinný. A môžu tak rozhodnúť aj keď je obvinený vo väzbe a súd pri rozhodovaní o väzbe konštatoval, že trestný čin bol spáchaný? Odporcovia § 363 tvrdia, že ak už súd pri rozhodovaní o väzbe vyslovil názor, že obvinený je vinný, nemôže prokurátor rozhodnúť inak.
Ale súd pri rozhodovaní o väzbe nerozhoduje o vine, ale iba o tom, že je tu nejaké podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, aby vôbec mohol o väzbe rozhodnúť. Len teraz sa všetko točí len okolo prípadov na špecializovanom trestnom súde. O väzbe však rozhodujú vo veľkom rozsahu aj sudcovia okresných a krajských súdov a tiež musia konštatovať, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol čin spáchaný. A nie je žiadnou senzáciou, že v priebehu vyšetrovania sa zistí, že sa skutok nestal alebo ho nespáchal obvinený a vtedy, opakujem, je prokurátor povinný trestné stíhanie zastaviť a obvineného prepustiť z väzby. Nikto z toho nerobí žiadnu senzáciu, je to štandardný život na okresoch a krajoch a buďte si istý, že na okresných a krajských súdoch a prokuratúrach pôsobí množstvo výborných právnikov. Nemám štatistiku za minulý rok, ale tých prípadov je okolo 2 000 ročne, k ním môžeme pripočítať ešte viac ako 1000 prípadov v ktorých prokurátori podmienečne zastavujú trestné stíhanie.
Poznamenávam, že podľa § 363 generálny prokurátor nezastavuje trestné stíhanie, teda nerozhoduje o tom, či je obvinený nevinný.
- Ak môžu prokurátori zastaviť trestné stíhanie keď nie je preukázané spáchanie trestného činu, prečo potom podávajú obžaloby a súdy potom vynášajú oslobodzujúce rozsudky ?
Správne položená otázka. Prokurátor je vo svojom rozhodovaní totiž limitovaný. Trestné stíhanie môže zastaviť len vtedy, keď neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že čin spáchal obvinený. Ak existuje akákoľvek pochybnosť, je povinný podať obžalobu. Výlučne súd má totiž právo použiť zásadu in dubioproreo, ktorá znamená, že ak existujú pochybnosti o vine obžalovaného je súd povinný ho spod obžaloby oslobodiť. Súd má teda výrazne väčšie práva rozhodovania o vine.
- Asi tento pohľad na možnosti prokurátorov bude pre mnohých prekvapujúci?
Áno, len začínam mať obavu, či po tomto rozhovore “právom nepoškvrnení” nenavrhnú zajtra aj zrušenie tohoto paragrafu.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
EXKLUZÍVNE Exprokurátor Valašik spochybňuje vládny argument: O vine rozhodujú prokurátori denne!