Európa by mala viesť priame rozhovory s Ruskom, hovorí bývalý fínsky prezident

Niinistö sa zamyslel aj nad klesajúcim globálnym vplyvom Európy a tvrdí, že kontinent musí zostať jednotný, aby sa nestal obeťou rozdeľovania zo strany vonkajších mocností, ako sú USA a Čína.

Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö v pondelok vyzval európske krajiny, aby viedli priame rokovania s Ruskom, podobne ako to robí americký prezident Donald Trump, v rámci snáh ukončiť vojnu na Ukrajine. V rozhovore pre fínsku televíziu Yle Niinistö kritizoval neochotu Európy komunikovať priamo s Moskvou.

Európa sa správa hlúpo

„Európa by tiež mohla profitovať z toho, keby hovorila priamo s Moskvou,“ uviedol a dodal: „V takejto situácii môže byť múdre viesť tieto diskusie aj samostatne. Presne tak, ako to urobil Trump.“

Poznamenal, že zatiaľ čo európski lídri sa vyhýbajú priamemu dialógu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Trump je s ním v kontakte a Európa následne reaguje na to, čo z týchto rozhovorov vyplynie.

„(Francúzsky prezident Emmanuel) Macron je pravdepodobne posledným, kto volal, a predtým (bývalý nemecký) kancelár Olaf Scholz pred rokom. A bol za to tvrdo kritizovaný. Ja som sa ho zastal a stále vidím určitú absurditu v tom, že Európania hovoria, že s Putinom, vojnovým zločincom, hovoriť nebudú. Ale Trump s ním hovorí a potom my ideme a počúvame, čo ste si povedali,“ uviedol Niinistö.

Starý kontinent musí byť jednotný

Niinistö, ktorý bol prezidentom od roku 2012 do 2024, sa zamyslel aj nad klesajúcim globálnym vplyvom Európy a tvrdil, že kontinent musí zostať jednotný, aby sa nestal obeťou rozdeľovania zo strany vonkajších mocností, ako sú Spojené štáty a Čína.

Zdôraznil, že bezpečnosť a prežitie Európy závisia od vojenskej pripravenosti, komplexnej bezpečnosti a klimatických opatrení.

„Európa musí zostať Európou a nesmie dovoliť, aby sa rozdelila do táborov, kde niektorí budú patriť k jednej strane a iní k druhej,“ povedal, pričom zdôraznil potrebu „európskej vôle“.

Niinistö tiež poukázal na dôležitosť zaradenia vzdelávania o národnej bezpečnosti do škôl, aby sa budúce generácie pripravili na geopolitické výzvy.

Fínsko má najdlhšiu hranicu s Ruskom spomedzi všetkých krajín NATO: 1 300 kilometrov.

V rokoch 1939 – 1940 Fínsko viedlo a prehralo trojmesačnú vojnu proti ZSSR, ktorý počas začiatku druhej svetovej vojny vyslal svoje jednotky cez fínsku hranicu.

Zdroj: TV YLE