Často skloňovaná téma: eurofondy. V médiách presiakli informácie, že Slovensko nemá šancu vyčerpať celú kvótu prisľúbenú z Európskej únie. Hovorí sa o nevyčerpanej sume približnej ŠTYRI miliardy eur.
Možnosť čerpať eurofondy majú aj regióny. Na rozpočtové obdobie 2021-2027 by do nich malo z tohto zdroja prúdiť takmer 13 miliárd eur. Regióny, mestá a obce ich môžu využívať na projekty najmä v oblasti infraštruktúry – cesty, chodníky, školy, či zdravotnícke zariadenia. Eurofondy by mali projekt pokrývať do 85 percent nákladov. 10 percentami prispieva štát a 5 percent ide zo zdrojov mesta, obce, regiónu. Veľa ľudí považuje eurofondy na „peniaze zadarmo – z externých zdrojov“. Nie je to pravda. Okrem spoluúčasti štátu a obce sa na balík peňazí z eurofondov skladajú všetky členské štáty. Zatiaľ sme síce poberatelia, no príde deň, kedy budeme najmä prispievateľmi.
Má to ešte jeden háčik: na schválenie príspevku z eurofondov treba vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorej cena sa môže vyšplhať na stovky tisíc eur. Žiadateľ však nemá istotu, či príspevok z eurofondov nakoniec dostane. Suma za projektovú dokumentáciu tak ide na vrub žiadateľa.
Trnavské mestské zastupiteľstvo rokovalo 4. augusta o „Integrovanej územnej stratégii mestskej funkčnej oblasti mesta Trnava na roky 2021-2027 s výhľadom do roku 2030“. Z rokovania sme našli na stránke www.trnava.sk tento výstup – citujeme: „Prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová v úvode hovorila o tom, že samosprávy túto možnosť vítajú a sú schopné proces implementácie využiť. „Našim spoločným cieľom je tvorba zmysluplných projektov pre celé územie.“ Zástupcovia MIRRI na stretnutí poukázali na dôležitosť naštartovania programového obdobia tak, aby bolo 80 % alokácie vyčlenenej pre UMR Trnava vyčerpanej do roku 2025. Územie Trnava má k dispozícii 37 miliónov eur, ktoré by mohlo využiť na modernizáciu miestnych komunikácií, škôl, v sociálnej oblasti, na bezpečnosť, tiež na projekty zamerané na zmiernenie dopadov klimatických zmien, na modernizáciu vodovodov a kanalizácií, obnovu kultúrnych pamiatok a iné.“
O konkrétnych projektoch sme sa zo správy nedozvedeli nič
V tejto súvislosti by sme chceli upozorniť, že peniaze na financovanie projektov nie sú nikdy isté. Napríklad trnavské inteligentné križovatky (o ktorých sme už v trnavskom e-reporte písali). Na ich realizáciu bol schválený nenávratný finančný príspevok 935 tisíc eur. Po finančnej kontrole Ministerstva dopravy Trnava prišla o 234 tisíc eur, o ďalších 5 tisíc prišla po pokute od Úradu verejného obstarávania, a kde je ešte cena za projektovú dokumentáciu? Celková realizácia tzv. inteligentných križovatiek, bude stáť 3,8 milióna eur. Takže mesto si „priplatí“ niečo málo cez tri milióny eur.
A záver? Eurofondy určite áno – ale najprv premýšľajme. A prikrývajme sa len takou perinou, na akú máme.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
EUROFONDY – partner, strašiak, alebo pomocník?