EMOTÍVNA SPOVEĎ Lenka so slzami v očiach: Mama zomrela na Covid, na jej pohrebe ma muž bez rúška poslal do riti

Ako sa počúvajú podobné názory po tom, čo ste si prežili?

Toto by sa mi zle počúvalo aj bez toho, čo sa nám stalo. Bol to riadny stret s realitou, keď vám niekto rozpráva tieto hoaxerské bludy. Úplne s kamennou tvárou… proste ľudia sú presvedčení o svojej pravde.

Ako skončilo nakoniec toto stretnutie?

Povedala som jej, že mi zomrela mama. Nehovorím to nikde, ale strašne som sa s ňou o tom nechcela baviť. Chcela som si vziať tú priesadu a ísť odtiaľ preč. Myslela som si, že toto bude úplne nepriestrelný argument a že mi dá pokoj.

Bol?

Nebol. Začala, že to, že mi zomrela mama neznamená, že dostanem koronavírus. Povedala, že skôr dostanem rakovinu z respirátora ako koronu. Že to ochorenie pre mňa nie je nebezpečné. Potom začala pitvať to, aká bola moja mama stará, a že musela mať poruchy imunity. Skrátka začala spochybňovať okolnosti jej smrti. Spolieham sa, že tá žena nebola úplne v poriadku, keď toto povedala človeku, ktorý prišiel o rodiča pre Covid. Trochu sa ale bojím, že takýchto ľudí tu je viac.

Už ste sa stretli s podobnými názormi aj predtým?

Stalo sa mi to na pohrebe mojej mamy. Na pohrebe covidového pacienta, človeka, ktorý zomrel, pretože niekto iný opatrenia nedodržiaval, ale ona sama ich dodržiavala. Mali sme pohreb za prísnych opatrení a pred domom smútku bola tabuľa s parte, prišiel tam náhodne okoloidúci. Mal rúško pod nosom, tak som ho požiadala, aby si ho nasadil. Boli sme tam my, naše deti a pochovávali sme našu mamu. Ten pán bol agresívny, rozčúlil sa a povedal mi doslova nech sa neposeriem a idem do riti. Následne si ho ale nasadil, no bolo to s týmto komentárom.

To znie noazaj ako paradoxná situácia.

Ľudia sú z toho už asi unavení. A kašlú na tých, ktorí si týmto prechádzajú.

Lenkina sestra Lucia s mamou. – Foto: archív LS

Skúsenosť s vašou mamou bola možno taká iskra k založeniu iniciatívy Skutočné obete?

Keď vám niekto zomrie na Covid, nemôžete sa ani ako rodina stretnúť, nemôžete spolu trúchliť. Za normálnych okolností by ste išli aspoň na to pivo, ale ani na to nemôžeme ísť. Skrátka by ste niekam s niekým išli a zdieľali by ste to s ním. S niekým by ste sa porozprávali, vyplakali. A to sa v súčasnosti oficiálne nedá.

Tak sme si so sestrou Luciou povedali, že založíme podpornú skupinu pre rodiny a priateľov obetí Covidu na sociálnej sieti. Ľudia by si tam mohli zdieľať svoje osudy a bolesti s inými ľuďmi, ktorí tomu rozumejú, lebo si tým prešli. Je to priestor, kde nikto nespochybňuje to, čo sa stalo a nikto to nezľahčuje. Na internete to totiž každý druhý komentár celé otáča a ľudia konšpirujú. A keďže vnímame to, že akoby spoločnosť kašlala na ostatných a tých, ktorým niekto zomrel, tak z toho prirodzene vznikla naša skupina Rodiny a priatelia obetí Covidu-19, facebooková stránka Skutočné obete a verejná výzva.

Leitmotívom vašej iniciatívy je presvedčiť inštitúcie, verejnosť ale aj politikov, aby ľudí čo zomreli na covid nevolali len „úmrtiami“, ale obeťami. Komu ste preposlali samotnú výzvu?

Chceli by sme, aby sa o ľuďoch, ktorí zomreli na Covid-19, hovorilo a písalo ako o obetiach, zosnulých a ľuďoch. Chceme, aby sa vo verejnej diskusii prestalo narábať so slovom úmrtie. Je to bezmenné neosobné označenie niečoho. Ale to neboli neosobné úmrtia. Všetko to boli naše maminy, naši otcovia a naši príbuzní, starí rodičia, súrodenci, priatelia. Sú to ľudia, čo v tej krivke každý deň pribúdajú alebo ubúdajú. Veľmi by sme chceli, aby sa o tom začalo takto komunikovať. Myslíme si, že sa oveľa ľahšie vyslovuje slovo „úmrtie“ ako „obeť“. Ale mali by sme sa pozrieť pravde do očí.

Lenka Straková z iniciatívy Skutočné obete. – Foto: archív LS

Komu ste samotnú výzvu rozoslali?

Poslali sme ju inštitúciám ako Národné centrum zdravotníckych informácií, Úrad verejného zdravotníctva, Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a ďalším. Poslali sme to poslancom Národnej rady a rôznym zdravotníckym organizáciám, ako sú zväzy lekárov, či nemocníc. Už sme to poslali aj pani prezidentke.

Ozval sa už niekto?

Úplne prvý a jedna z najdôležitejších inštitúcií, ktorá zareagovala, bolo Národné centrum zdravotníckych informácií. Za čo sme veľmi vďační. Výzva vznikla pred Veľkou nocou a hneď po sviatkoch Národné centrum zdravotníckych informácií zmenilo vykazovanie úmrtí. V štatistike už nie je napísané „Počet úmrtí na Slovensku“, ale je tam „Počet úmrtí osôb“. To je taká prvá lastovička, ktorá bude snáď inšpiráciou aj pre ostatných.

Zaujalo ma, že ste výzvu posielali aj poslancom. Koľko sa ich ozvalo?

Osobne zatiaľ len Gábor Grendel. Zareagovala aj asistentka poslanca Jána Szőllősa. (k 13.4.2021) Nežiadali sme ich o nejakú verejnú podporu, ani aby sa za nás postavili. Len sme ich informovali, že podobná výzva existuje a, že sme ju poslali médiám a rôznym inštitúciám a že ju posielame aj im. Napísali sme, že ich žiadame, aby sa citlivejšie vyjadrovali o mŕtvych na Covid-19. Čakáme, či ešte niekomu z nich budú obete stáť za to, aby aspoň odpísal.

Zmena terminológie a slovníku je jeden z prvých krokov? Čo bude ďalej?

Aby sa začalo hovoriť o obetiach Covidu, tak to je náš prvý krok. Určite chceme toho robiť viac. Aby sa na obete koronavírusu nezabudlo ani o päť a ani o desať rokov. Zdá sa, akoby ľudia na nich zabúdali už teraz. Čo bude neskôr? Zaočkujú nás, začneme chodiť na dovolenky a zabudneme, že tu zomreli tisíce ľudí?

Rok máme novú vládu. Bol to práve rok v znamení pandémie. Myslíte si, že vládny kabinet krízu komunikačne zvládol?

Považujem to za úplne príšerný príklad toho, ako zvládali komunikáciu pandémie. Myslím si, že je to ich vina, že sme sa dostali do stavu, v ktorom sme, pretože sa navzájom hádali, hašterili v priamych prenosoch. Je nedôstojné, aby sa predstavitelia vlády škriepili cez Facebook a dozvedali sme sa cez diskusné relácie, či budú alebo nebudú platné opatrenia a aké. Neúctivé je tiež, aby sa robili cez Facebook ankety pre nevestičky, či im pôjdu alebo nepôjdu hostia na svadbu. Rovnako aj označovanie vedcov za múdrosráčov. A napokon politici plačú, keď majú odísť.

Keď minister zdravotníctva Marek Krajčí každý týždeň reportoval vývoj pandémie, a vravel, že v tejto nemocnici to bude ešte horšie a v tejto to je kritické, tak to bolo všetko. Odreportoval, aký tu je hrozný stav, ale riešenie nepriniesol. Bol bezradný.

A keď podával demisiu, vtedajší premiér ho označil za obeť. Vraj obetovali jeho hlavu a potom vraj obetovali aj hlavu Igora Matoviča. Ja ale hovorím, že obetovali našich blízkych, pretože komunikovali celú pandémiu, tak ako ju komunikovali. A pretože zlyhali!

Aj preto ľudia opatreniam neveria a nedodržiavajú ich. Chodia potajomky do krčiem, robiť si nechty, do reštaurácií. Robia to nielen preto, že chcú žiť normálnym životom, ale aj preto, že sú znechutení tým, ako to tu riadia. Keď bola mamina hospitalizovaná a tesne potom ako zomrela, tak v žilinskej nemocnici bol úplne krízový stav. V jednej chvíli mali takmer 100 covid pacientov, desiatky príjmov cez víkend a len dve voľné kyslíkové lôžka. A politici sa v tej chvíli hádali a navzájom oplakávali a ľutovali, ktorý je na tom horšie.