KOMENTÁR Edo Chmelár tiež nie je anjel. Ani ľavicový 

Časť slovenskej blogosféry tento týždeň žije odchodom Eda Chmelára z postu poradcu predsedu vlády. 

Chmelár má na sociálnych sieťach pomerne veľa fanúšikov. Radi čítajú jeho príspevky, ktoré sú písané trochu intelektuálne, trochu ľudovo, tak akurát. A hlavne teda v určitom ľavicovom štýle, čo je mnohým sympatické, navyše tak robí ako „nezávislý intelektuál“.

Skutočnosť je ale taká, že Eda Chmelára pred jeho príchodom na úrad vlády roky platil priamo Smer, aby si poistil, že Chmelár bude písať „správne“. To už dávnejšie tušila aj opozícia, viacerí sa pred časom hlasno pýtali, z čoho vlastne docent Chmelár žije, z čoho má zariadené svoje „TV štúdio“.

Rektor aj politik zbrojárov

Do tohto postavenia sa čiastočne dostal aj preto, že mu vyschli iné zdroje príjmov. Chmelár istý čas robil rektora mini „vysokej školy“ s pochybnou povesťou Akadémia médií (chcel ju zavrieť ešte minister Draxler, ktorý dal preverovať jej pozadie a porušovanie zákona, nakoniec skončila neskôr tak, že proste už nemala študentov). Svojím spôsobom sa tak sám podieľal na prznení domáceho akademického prostredia.

Okrem toho si z času načas privyrábal politikou. Jedným z takýchto projektov bolo „hnutie“ 99 percent. To financoval Ivan Weiss zo známej rodiny obchodníkov so zbraňami (bol tiež za poisťovňou Rapid Life, ktorej NBS odobrala licenciu, to ale už neskôr).

Chmelárovi kontroverzie nie sú nikdy vzdialené. A to veľmi rôzneho druhu. Pred mnohými rokmi, ešte v časoch prvej vlny blogovacieho ošiaľu, ktorý vtedy spustil svojou blog službou denník SME, sa Chmelár stal terčom výsmechu, keď sám na seba z neopatrnosti vyzradil, že si do komentárov píše oslavné príspevky na seba samého pod anonymným menom („nickom“). 

Príliš veľký na malý honorárny post

Pre túto aj ďalšie kontroverzie potom z blogu SME odišiel. Po čase ale jeho štýl písanie našiel svojich fanúšikov, najmä na Facebooku. Časť domáceho prostredia si z neho uťahovala, okrem iného aj pre jeho urážlivosť („aj mne dal Edo Chmelár ban“ bola a je typická veta rozjarených diskutérov, ktorých Edo ruší aj pri najmenšom nesúhlase s jeho názormi). A bol zdrojom viacerých memečiek, ale to jeho fanúšikov ešte posmeľovalo.

Po voľbách sa Chmelár stal jedným z poradcov predsedu vlády. Túto skôr čestnú funkciu ale zrejme videl ako nedostatočnú svojej veľkosti a tak sa napríklad na jar bez mandátu premiéra snažil organizovať akýsi seminár o Ukrajine, ktorý značne prestrelene nazval „mierovým samitom“. 

Podľa našich zdrojov toto začalo iritovať aj samotného premiéra, pretože to bol ťažko neprofesionálny postup. 

Nakoniec sa Chmelár dostal v jednom zo svojich statusových záchvatov aj do prestrelky s podpredsedom vlády Tarabom. Tu už docent narazil na kameň a musel odovzdať kartu oprávňujúcu na vstup na úrad vlády, ani nové vizitky sa už nenatlačia. 

Návrat do Socialisti.sk?

V niečom je to smutný príbeh. Ťažko posudzovať, či Chmelárova kritika Štefana Kuffu z Tarabovej strany Život (neskôr na kandidátke SNS) bola oprávnená či nie (autor týchto riadkov do divadla nechodí, nevie posúdiť obsah hry, pre ktorú vznikla kontroverzia vo Veľkej Frankovej, ani tam nebol a nevidel roztržku). Docenta Chmelára je v niečom škoda, pretože mal aj svetlejšie momenty, to sa mu uprieť nedá. 

Ale jednoducho neustriehol, kde sú mantinely, v rámci ktorých sa môže pohybovať. Vráti sa späť do hnutia Socialisti, ktoré spoluzakladal a z ktorého tiež neodišiel v najlepšom? 

Nech sa mu darí. To, že by večný bloger reálne zasahoval do naozajstnej politiky je ale vylúčené. Aj preto sa mu po tomto čestnom texte v našej rubrike už asi venovať nikdy nebudeme.