Dúhová vlajka je v skutočnosti bojová zástava indoktrinácie, myslí si vyhodený zamestnanec VW Janek

“Symbol je pre mňa napríklad narcis ako znak boja proti rakovine. Nie je to tlačené žiadnym mobbingom, nie je to vynucované, ale rozhodnete sa a buď si to pripnete, alebo nie. No pri dúhovej vlajke je to opačne,” hovorí Janek.

Peter Janek strávil takmer tri desaťročia v spoločnosti Volkswagen Slovakia. Najskôr v bratislavskom závode a následne viac než dvadsať rokov v martinskej fabrike. V máji minulého roka pred vstupom do martinského závodu zaviala dúhová vlajka ako súčasť novozavedenej politiky inklúzie, ktorú firma začala aktívne presadzovať. Janek vtedy na znak nesúhlasu vlajku zvesil.

Spoločnosť v tom čase na jeho konanie nijako nereagovala ani ho nepotrestala. O rok neskôr sa však situácia zopakovala – dúhová vlajka sa na stožiar opäť vrátila a Janek ju opäť odstránil. Tentokrát už nasledovala okamžitá výpoveď.

Prípad vzbudil širokú pozornosť verejnosti a stal sa aj politickou témou. Europoslanci strany Smer sa postavili na stranu zamestnanca a požiadali o stretnutie generálneho riaditeľa Volkswagenu, ten však ich žiadosť odmietol. Automobilku následne podporilo viacero slovenských firiem. S Petrom Janekom sa rozprával Postoj.

Kedy sa začali diať veci, ktoré vám prekážali?

Od roku 2024. Ale vždy sme vedeli, že sú medzi nami aj ľudia inej sexuálnej orientácie, žili sme s nimi vo fabrike odjakživa, boli sme kamaráti, ktorí spolu hrávali futbal, vedeli sme si zo seba vystreliť bez toho, že by sa niekto urazil. Boli sme normálny kolektív. No v minulom roku sa začali vo fabrike objavovať pokusy o indoktrináciu.

Začali rôzne nezmyselné školenia týkajúce sa inklúzie, ktoré boli pre zamestnancov povinné. Trochu sa ma dotklo, že v 49 rokoch ma chceli učiť slušnému správaniu. Bola to jednoducho určitá „mustra“, ktorú sme mali dodržiavať ako firemnú kultúru.

Dúhová zástava sa teda prvýkrát objavila pred továrňou vlani. Ako to prebiehalo? Informovala vás o tom firma?

Vo Volkswagene majú zamestnanci vnútropodnikovú mobilnú aplikáciu, kde si môžete pozrieť všetko od jedálneho lístka až po zmeny, sú tam všetky oznamy, napríklad o výluke či celozávodnej dovolenke. Je to veľmi praktická vec. V aplikácii bola informácia aj o tejto vlajke, ale bolo to skôr nenápadne zahrnuté v nejakom balíku informácií o tom, že Volkswagen pripravuje rôzne akcie, benefičné veci a zároveň vyvesí vlajku.

Ako prebiehalo vaše rozhodovanie, že vlajku zvesíte?

Okamžite, keď som ju videl. Odchádzal som z práce, lebo mi skončila zmena, a vravím si, že toto hádam nie je možné.

Symbol je pre mňa napríklad narcis ako znak boja proti rakovine. Nie je to tlačené žiadnym mobbingom, nie je to vynucované, ale rozhodnete sa a buď si to pripnete, alebo nie. No pri dúhovej vlajke je to opačne, keďže to nesúvisí s dobrovoľnosťou, ale je to zhora tlačené firmami na zamestnancov. Preto si myslím, že dúhová vlajka je v skutočnosti bojová zástava indoktrinácie.

Počas covidu sa vo mne niečo zlomilo. Ako otec dvoch detí strácam právnu istotu a dôveru v právny štát. Chápem ľudí, ktorí majú iné sexuálne orientácie, ale nesúhlasím s tým, že sa za takéto symboly skrývajú aj rôzne sexuálne deviácie týkajúce sa detí.

Ako prebiehalo vaše prvé zvesenie vlajky vlani?

Po pracovnej zmene som prišiel k vlajke, zvesil ju, odmontoval z háčikov a schoval ju vedľa medzi kríky, aby ju nenašli, keďže neskôr v ten deň malo byť veľké fotenie. Ale, samozrejme, ju našli, natiahli hore a tak ďalej, všetci boli spokojní. Išlo to do stratena.

Od prvého incidentu ubehol rok a v máji tohto roku sa opäť objavila dúhová vlajka. Čo sa stalo vtedy?

Nastala u mňa recidíva a nastala by znova, lebo, ako som sa už vyjadril, urobil by som to znova a rád. Cez prestávku sme sa v práci bavili o tom, že zasa je tam tá vlajka. Počas prestávky, teda v mojom osobnom voľne, som vyšiel von, odmontoval som dve skrutky, stiahol lankom vlajku dolu a mechanicky ju odopol z háčikov.

Vtedy už na mňa svietil zozadu baterkou esbéeskár, tak som sa pokúšal vyhodiť vlajku na strom, aby sa k nej nedostali. Oni na základe toho tvrdia, že som poškodil majetok Volkswagenu a chcel ho okradnúť. Ale načo by mi bola? Toto, čo sa stalo, má slúžiť ako varovný prst pre ostatných: neopovážte sa urobiť, čo spravil Janek, lebo vás vyrazíme.

Strážnici vám dali podpísať protokol. Čo sa v ňom písalo?

Mali tam predtlačené, že išlo o krádež, ale keďže som nič neukradol a ani som nemal taký úmysel, nepodpísal som to. S tým sme sa rozišli, prišiel som domov a do spomínanej vnútropodnikovej aplikácie som napísal dva príspevky, kde som sa vyhranil voči dúhovej vlajke s tým, že je to aj symbol sexuálnych deviácií týkajúcich sa detí, s čím mám problém. Okrem toho som tam prirovnal školenia o inklúzii, ktoré sme absolvovali, k politickým školeniam mužstva, aké boli kedysi na vojne, pretože mi to pripadalo presne ako ony.

Čo sa dialo potom?

Rýchlo, asi behom hodiny, boli moje príspevky vymazané. Podotýkam, že som sa vyjadroval slušne a vecne, ale nechal som to tak. Potom som mal voľno, lebo som mal za sebou tri dvanásťhodinové zmeny.

Keď som sa 22. mája vrátil do práce, začali sa diať zaujímavé veci. Máme multifunkčné preukazy, ktorými sa preukazujeme pri vstupe, označujeme si príchod do práce alebo si cez ne kupujeme stravu. Cez turniket do areálu som sa ešte dostal, zamieril som do bufetu, kúpil som si bagetu, priložil som preukaz a zrazu nešiel.

Následne som šiel k terminálu, kde som si mal označiť príchod do práce, no tam sa objavila hláška o neidentifikovateľnej karte. Vtedy som už začal tušiť, že tu čosi nehrá.

Dovtedy vám neprišlo žiadne oznámenie o tom, že vás vyhodili?

Nie, normálne som prišiel do práce. Hoci mi nešla karta, zaradil som sa do pracovného procesu a obsluhoval stroj ako obvykle.

Nadriadenému som oznámil, že mi nejde karta, na čo ma poslal informovať o tom na personálne oddelenie. Šiel som tam, povedal im, aký mám problém, na čo oni, že to bude asi tou vlajkou.

Nastal rýchly spád, lebo v Bratislave sa v tom čase o mne rokovalo. A rozhodlo sa, že ma vyhodia na základe § 68 Zákonníka práce za hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Verejnosť vás pozná vďaka videu z mítingu Smeru v Turčianskych Tepliciach. Ako ste sa tam ocitli?

Nevedel som, že sa to chystá, hoci sa venujem politike až príliš. Kamarát mi však oznámil, že sa niečo také koná a že možno by bolo dobré sa tam na niečo opýtať. Ja nie som stranícky typ. Mám rád ľudí podľa toho, ako sa správajú, a mne je napríklad sympatický pán Ľuboš Blaha. Nech si o ňom hovorí, kto chce čo chce, je to vzdelaný chlap. Nevravím, že so všetkým, čo hovorí, súhlasím, ale ľudsky je mi blízky.

Stretli sme sa, porozprávali a navrhli mi, či nespravíme videjko, s čím som súhlasil. Ale nie preto, aby som mal nejakých päť minút slávy, ale aby sme sa trochu prebudili na tomto Slovensku a pozerali na veci kriticky.

Necítim voči Volkswagenu zášť, ale napísal som listy, kde som uviedol, že nesúhlasím s výpoveďou a žiadam o pokračovanie mojej pracovnej zmluvy. A stále hovorím, že ma vyrazili neprávom. No žiadna odpoveď od nich neprišla. Po tých rokoch som čakal iný prístup.

Zdroj: Postoj