Spomínajte s nami. Dnes si pripomíname Nežnú revolúciu

S dátumom 17. november 1989 sa spája Nežná revolúcia. Bol to prevrat komunistickej spoločnosti v demokratickú, ktorý nám mohol závidieť celý svet. Vtedy sa v Prahe odohrala prvá veľká študentská demonštrácia, proti ktorej zasiahla štátna bezpečnosť. Postupne sa pripájali ďalšie mestá v celej krajine k boju za zmenu režimu.

Predvečer nežnej revolúcie v Bratislave

Koncom 80. rokov to v spoločnosti dlhodobo vrelo, no udalosti nabrali naozaj rýchly spád až v novembri 1989. V predvečer Medzinárodného dňa študentstva sa na Hodžovom námestí v Bratislave v podvečerných hodinách stretlo približne 300 študentov a odtiaľ pokračovali k ministerstvu školstva. Študenti oficiálne požadovali školské reformy a akademické slobody, ale demonštrácia prerástla do širšej verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí. Polícia napokon umožnila davu, aby sa sám rozišiel. Demonštranti mali zrejme šťastie, že sa súdruhovia pripravovali skôr na to, že nepokoje vypuknú na druhý deň v Prahe.

A ako to bolo v Prahe?

V Prahe sa konala manifestácia študentov za zvrhnutie komunizmu a za demokraticky slobodný štát. Bol to deň uctenia si pamiatky smrti Jána Palacha, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi na protest sovietskej okupácie upálil. Robil sa pochod, ktorý bol plánovaný niekoľko mesiacov vopred a bol povolený mestským výborom KSČ.

Študentská manifestácia sa začala prejavom Martina Klímy, ktorý zastupoval nezávislých študentov. Vo svojom prejave prehlásil, že pochod nemá cieľ upozorniť na boj za slobodu v minulosti, ale že je veľmi potrebné sa upriamiť na prítomnosť a budúcnosť. Manifestácia – demonštrácia okupácia – privlastnenie; násilné vojenské obsadenie cudzieho štátneho územia s úmyslom trvalého zabratia.

Slobodu sme nezískali za jeden deň

Aj keď si slobodu pripomíname 17. novembra, nezískali sme ju za jeden deň. Slováci a Česi dokázali neuveriteľnú vec. Vyšli do ulíc a na námestia s vierou na lepšiu budúcnosť a bez jediného výstrelu položili na lopatky režim, ktorý desaťročia kontroloval vlastných obyvateľov pod hrozbou násilia a represií.

Ľudia sa začali pravidelne stretávať na námestiach a demonštrovali, štrngali kľúčmi a verili, že to robia pre svoju lepšiu budúcnosť. Na námestiach zneli piesne ako Pravda víťazí a Sľúbili sme si lásku. V Čechách to zas boli piesne Karla Kryla a Marty Kubišovej.

Vypukol generálny štrajk a hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo. Režim sa postupne rozpadal, a to aj v okolitých krajinách bývalého východného bloku. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi západným a východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo na rad začiatkom decembra.

Z bývalého disidenta nový prezident

Novým prezidentom sa stal Václav Havel. Zároveň sa dohodlo, že prvé slobodné a demokratické voľby v Česko-slovensku sa budú konať v júni 1990. Skončil sa rok 1989 a s ním odišiel na smetisko dejín režim, ktorý viac ako 40 rokov umlčiaval svojich kritikov, porušoval ľudské práva a páchal zločiny na občanoch.

Dnes opäť miestami zaznieva spomienkový optimizmus a ozývajú sa nostalgické hlasy minulosti. Ak nám však revolúcia mala udeliť nejaké ponaučenie, malo by ním byť to, že slobodu a budúcnosť máme vo svojich rukách.