Dánski vedci varujú: Vstup Ukrajiny by mohol spôsobiť rozpad EÚ

Aj z výsledkov prieskumu je zrejmé, že obyvatelia Európy vnímajú Kyjev ako nepripravený na členstvo a ako ďalšiu záťaž pre už tak oslabenú ekonomiku EÚ.

Debata o možnom začlenení Ukrajiny do Európskej únie v posledných rokoch nabrala na intenzite, a to najmä v duchu solidarity tvárou v tvár pokračujúcej ruskej vojne. No podľa dvoch dánskych profesorov by takéto rozhodnutie mohlo mať katastrofálne následky pre samotné inštitúcie, ktoré Úniu držia pokope.

EÚ na nebezpečnej ceste

Morten Heiberg, profesor a odborník na španielsku históriu a medzinárodné vzťahy na Kodanskej univerzite, a Rasmus Mariager, profesor súčasných dejín na rovnakej univerzite, v komentári pre Altinget upozorňujú, že EÚ môže kráčať po nebezpečnej ceste. „Používanie hrubej sily sa v Európe opäť stalo realitou a hranice sa posúvajú rýchlejšie, než sa očakávalo,“ píšu s tým, že rozširovanie bez jasného plánu môže destabilizovať celý blok.

Podľa nich treba debatu o Ukrajine vnímať v širšom kontexte „multidimenzionálnej európskej krízy“, ktorú charakterizuje strata digitálnej suverenity, návrat Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA a krehká pozícia Európy medzi autoritárskymi mocnosťami a technologickými gigantmi. Zdôrazňujú, že rovnako ako zvyšok kontinentu aj Dánsko čelí naliehavým otázkam o svojom mieste v meniacej sa svetovej politike.

Jadrom ich kritiky je absencia realistických úvah o rozširovaní. „Dánski politici dnes opakovane tvrdia, že Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, čo je pochopiteľné, pretože krajina je v strašnej situácii… Ale nikto nenavrhol zmysluplný spôsob, ako by sa to mohlo stať,“ hovoria. A varujú: „V najhoršom prípade by členstvo spôsobilo kolaps inštitúcií EÚ. Možno aj preto už Putin nevidí prekážku v ukrajinskom členstve.“

Orbán hovorí o hrozbe

Na tieto obavy dánskych akademikov nadväzuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý opakovane varuje, že prijatie Ukrajiny by sa stalo „trvalou a nekontrolovateľnou záťažou“ pre členské štáty. V rozhovore pre verejnoprávne rádio Kossuth kritizoval návrh rozpočtu Európskej komisie, v ktorom podľa neho chýba jasná vízia, a pripomenul, že takmer tretina peňazí by smerovala na splácanie dlhov a pomoc Ukrajine. „Preto sú všetci pobúrení,“ poznamenal.

Podľa Orbána však nejde len o financie: „Akonáhle by Ukrajina vstúpila, jej problémy by sa stali problémami EÚ – a to na celé desaťročia.“ V tomto bode sa zhoduje s Heibergom a Mariagerom: členstvo Ukrajiny by nebolo symbolom solidarity, ale destabilizujúcou silou. Zatiaľ čo dánski vedci zdôrazňujú inštitucionálnu záťaž a nedostatok strategickej jasnosti, Orbán upozorňuje aj na finančné, poľnohospodárske a ľudskoprávne dôsledky.

Prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorý sa uskutočnil na Ukrajine a v 14 členských štátoch EÚ, navyše ukázal len slabú podporu pre ukrajinské členstvo. Zatiaľ čo 25–30 % opýtaných považovalo Ukrajinu kultúrne za súčasť Európy, iba 10–15 % verilo, že jej členstvo posilní globálnu pozíciu Únie. Len 8–9 % si myslelo, že prinesie ekonomický úžitok, a iba 4–5 % verilo, že by prospelo priamo ich krajine.

Z výsledkov je zrejmé, že obyvatelia Európy vnímajú Kyjev ako nepripravený na členstvo a ako ďalšiu záťaž pre už tak oslabenú ekonomiku EÚ.

Zdroj: european conservative