Čo sa zo správ o Ukrajine nedozviete: Kyjev sa mení na frontové mesto. Vojna vstupuje do záverečnej fázy

Útoky na hlavné mesto už prichádzajú vo dne aj v noci, vláda pripravuje časť obyvateľov na možný odchod a na severe krajiny sa už evakuuje. Ukrajina vstupuje do zimy, ktorá môže rozhodnúť viac než samotný front.

Kyjev bol ešte donedávna napriek pravidelným ruským útokom hlavným mestom ďaleko od priameho bojiska. Front zostával stovky kilometrov ďaleko a život v meste sa medzi náletmi dokázal vracať do normálu. Posledné týždne však priniesli výraznú zmenu, ktorá sa v každodennom prúde správ o dronoch, raketách a poškodených budovách ľahko stratí.

Rusko stupňuje tlak na hlavné mesto, nasadzuje nové rýchle prúdové drony, rastie tlak na ukrajinskú protivzdušnú obranu a zásahy čoraz viac postihujú komunikačnú, dátovú, energetickú aj ďalšiu infraštruktúru. Pred zimou vláda otvorene rieši alternatívne bývanie pre časť obyvateľov Kyjeva, na severe krajiny už prebehla povinná evakuácia pohraničných obcí a ukrajinské velenie sa pripravovalo aj na možný nový ruský útok zo severu. Objavili sa dokonca špekulácie o presune parlamentu do Ľvova.

Kyjev sa mení na mesto vo vojnovej zóne

Takto už situáciu opisujú aj veľké západné médiá. Britský Guardian napísal, že Kyjev sa stal „frontovým mestom“. Washington Post neskôr použil podobný rámec, že nové ruské prúdové drony premieňajú Kyjev na vojnovú zónu aj počas dňa.

Podľa ukrajinského predstaviteľa Ihora Klymenka, ktorého cituje agentúra AP, zaznamenal Kyjev od 27. augusta viac ako 235 leteckých poplachov s celkovým trvaním 261 hodín. To je takmer jedenásť dní pod leteckým poplachom v priebehu približne mesiaca. AP už situáciu opisuje ako takmer nepretržitý tlak na hlavné mesto.

Útoky zároveň prestali byť prevažne nočnou záležitosťou. Reuters koncom septembra konštatoval, že Rusko po dlhom období intenzívnych nočných úderov začalo v posledných týždňoch útočiť na Kyjev takmer nepretržite počas celého dňa.

Dopad už cíti aj bežný život. AP informovala, že jedna z kyjevských národných univerzít prechádza na niekoľko týždňov na dištančné vyučovanie pre obavy o bezpečnosť študentov a zamestnancov.

Nové drony menia pravidlá hry

Nejde iba o väčší počet útokov. Menia sa aj zbrane. Rusko začalo vo väčšej miere nasadzovať rýchle prúdové drony, ktoré lietajú vyššie a podstatne rýchlejšie než klasické vrtuľové útočné drony. AP uvádza, že ich rýchlosť a letový profil komplikujú činnosť ukrajinskej pozemnej protivzdušnej obrany. Reuters informoval, že zo 120 dronov použitých pri jednom z veľkých útokov bolo až 90 prúdových a ukrajinská úspešnosť ich zachytenia dosiahla podľa Zelenského len približne 57 percent.

K tomu sa pridávajú balistické rakety. Proti nim sa Ukrajina spolieha najmä na systémy Patriot, pričom AP upozorňuje na nízke zásoby amerických interceptorov a obmedzené dodávky v tomto roku. Ukrajina preto zrýchľuje vývoj vlastných stíhacích dronov a znovu žiada spojencov o ďalšie prostriedky protivzdušnej obrany.

Washington Post upozornil aj na širší finančný problém. Kyjev musí riešiť veľký nedostatok zdrojov v obrannom rozpočte práve v čase, keď potrebuje viac interceptorov a ďalších systémov PVO.

Údery zasahujú nervový systém hlavného mesta

Koncom septembra boli opakovane zasiahnuté dátové centrá a telekomunikačná infraštruktúra. Reuters informoval o zásahu centrály najväčšieho ukrajinského mobilného operátora Kyivstar a o útokoch na ďalšie dátové centrá. Predchádzajúce zásahy podľa ukrajinského ministerstva digitálnej transformácie spôsobili výpadky internetových služieb približne 100-tisíc domácnostiam v Kyjeve a okolí.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že cieľmi sú komunikačné, logistické a dátové centrá využívané ukrajinskými ozbrojenými silami, zariadenia spojené s výrobou alebo skladovaním dronov a ďalšia vojenská infraštruktúra.

Najväčší test príde v zime

S príchodom zimy bude tlak ešte väčší. Rusko počas predchádzajúcich zím systematicky útočilo na ukrajinskú energetiku. Výpadky elektriny v mnohých mestách znamenajú zároveň problémy s kúrením, čerpaním vody, výťahmi, komunikáciou a ďalšími základnými službami. AP upozorňuje, že potreba protivzdušnej obrany preto s príchodom zimy ešte narastá.

Guardian opisuje Kyjevčanov, ktorí už nakupujú generátory, powerbanky a zásoby alebo si pripravujú alternatívne miesto, kde by mohli najťažšie obdobie zimy stráviť. Jedna firma napríklad prenajala svojim zamestnancom dom v Karpatoch ako záložné miesto pre prípad dlhodobých výpadkov v metropole.

Vláda medzitým zrýchľuje prípravu takzvaných plánov odolnosti. Premiér Serhij Koreckyj uviedol, že štát posilňuje fyzickú ochranu energetickej infraštruktúry, záložné zdroje a decentralizované riešenia pre fungovanie kritických objektov.

Premiér už otvorene hovorí o alternatívnom bývaní

Najvýraznejšie varovanie prišlo 28. septembra priamo od ukrajinského premiéra. Serhij Koreckyj povedal, že časť obyvateľov Kyjeva by si už teraz mala premyslieť alternatívne miesto na bývanie počas zimy. Týka sa to predovšetkým ľudí so zníženou mobilitou, zdravotným postihnutím a podľa premiéra by nad svojou situáciou mali premýšľať aj obyvatelia vysokých poschodí, ktorí môžu pri dlhších výpadkoch elektriny zostať bez výťahov a ďalších služieb.

Premiér zároveň povedal, že všeobecný odchod obyvateľov z veľkých miest považuje za krajný scenár. Faktom však je, že ešte pred začiatkom zimy už premiér verejne odporúča časti obyvateľov pripraviť si možnosť bývať inde.

Na severe sa už evakuuje

V Kyjeve ide zatiaľ o preventívnu prípravu. Na severe krajiny už evakuácia reálne prebehla.

Černihivská oblastná správa rozhodla 24. júna na návrh vojenského velenia o povinnej evakuácii civilistov z 19 pohraničných sídiel pri ruskej hranici. Evakuácia sa začala 1. júla.

To je ďalší jasný signál, že bezpečnostná situácia na severe krajiny sa zhoršila natoľko, že úrady už pristúpili k povinnému odchodu civilistov.

Ukrajinská armáda sa pripravovala na nový severný smer

S evakuáciou súvisí aj vývoj na vojenskej úrovni. Vtedajší hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj 30. júna potvrdil, že Ukrajina sa pripravuje na možnosť nového ruského útoku zo severu, predovšetkým z Brjanskej oblasti smerom do Černihivskej oblasti.

Syrskyj nepovažoval nový veľký útok priamo na Kyjev po vzore februára 2022 za najpravdepodobnejší scenár. Reálnejším cieľom by podľa neho bolo obsadenie časti Černihivskej oblasti a prinútenie Ukrajiny rozptýliť rezervy po ešte širšej frontovej línii.

Už v máji Ukrajina pre rovnaké obavy posilňovala obranu severných oblastí. Reuters vtedy informoval, že ukrajinské spravodajské informácie pracovali s niekoľkými možnými variantmi ruskej operácie na severe.

Do Ľvova aj parlament?

Do tejto atmosféry zapadli aj špekulácie, že by sa Verchovná rada mohla pre bezpečnostnú situáciu presunúť z Kyjeva do Ľvova.

Predseda parlamentu Ruslan Stefančuk ich 28. septembra verejne odmietol. Vyhlásil, že parlament bude pokračovať v práci na Hruševského ulici v Kyjeve, kým to bude možné, pričom poslanci už majú vytvorené podmienky na rokovanie a hlasovanie aj v kryte počas leteckého poplachu.

Záložný model riadenia štátu však Ukrajina už raz použila. Po začiatku konfliktu vo februári 2022 bola podľa neskoršieho svedectva Dmytra Kulebu a ďalších predstaviteľov časť vlády evakuovaná do Ivano-Frankivskej oblasti, kde mala v prípade ďalšieho zhoršenia situácie fungovať ako náhradné centrum riadenia. Časť predstaviteľov sa neskôr presunula aj do Ľvova. Ukrainska Pravda už v roku 2023 podrobne opísala rozdelenie kabinetu a odchod jeho časti na západ Ukrajiny v prvý deň konflitku.

Front sa na mape ku Kyjevu neposunul. Vojna áno

Pozemná frontová línia zostáva od Kyjeva ďaleko. AP zároveň upozorňuje, že na veľkej časti východného a južného frontu sú obe armády do značnej miery zablokované v pozičnom boji. Lenže jednoduchá mapa frontu dnes nevysvetľuje všetko.

Kyjev má za približne mesiac viac ako 235 poplachov. Útoky prichádzajú cez deň aj v noci. Rusko nasadzuje nové prúdové drony, proti ktorým Ukrajina ešte len rozširuje účinnú obranu. Rastie tlak na zásoby Patriotov. Zasiahnuté boli komunikačné siete, dátové centrá, centrála mobilného operátora, obytné budovy, zdravotnícke zariadenia aj Národná akadémia vied.

Pred zimou vláda posilňuje ochranu energetiky a premiér už verejne radí najzraniteľnejším Kyjevčanom pripraviť si možnosť bývať inde. Na severe už prebehla povinná evakuácia pohraničných obcí a armáda počítala s možnosťou ďalšieho ruského smeru cez Černihivskú oblasť.

Do toho prišli špekulácie o presune parlamentu do Ľvova, ktoré vedenie Verchovnej rady považovalo za potrebné verejne dementovať.

Nič z toho ešte neznamená, že Kyjev je pred pádom. Ani to, že vojna skončí o niekoľko týždňov či mesiacov.

Je však zrejmé, že sa vojna posúva do fázy, v ktorej už nejde iba o pohyb frontovej línie. Čoraz viac sa rozhoduje o tom, či dokáže fungovať hlavné mesto, energetika, protivzdušná obrana, infraštruktúra, financovanie vojny a napokon celý štát.

Vojna teda prišla priamo do Kyjeva. Aj to naznačuje, že ukrajinský konflikt vstupuje do svojej záverečnej fázy.

Zdroj: ap, wp, guardian, reuters, pravda, interfax