eReport.sk
Foto: tasr

Čo s nami bude po testovaní? Stres môže spôsobiť bolesti, aj horúčky

Zmätok, ale aj pocit beznádeje! Slováci majú za sebou prvé kolo obrej testovacej akcie. Vláda na čele s Igorom Matovičom síce označila celoplošnú iniciatívu za úspech a šéf rezortu práce Milan Krajniak v maskáčoch prirovnal akciu k druhému Slovenskému národnému povstaniu, no množstvo Slovákov nevie, čo bude ďalej. Aké pocity v nás prvé kolo testovania vyvoláva? Môžeme si vydýchnuť, alebo zostať v strehu? A aký odtlačok zanechá koronakríza na spoločnosti, sa eReport opýtal viacero odborníčok.

A čo teraz? Napriek tomu, že množstvo Slovákov po víkendovom prvom kole celoplošného testovania vyfasovalo negatívny test, môžu byť pozitívni na Covid – 19. Kocúrkovo? Trochu. Antigénové testy, ktoré štát využil počas víkendu, totiž nezachytili všetkých s vírusom. K tomu sa ešte viaceré obce a mestské časti väčších miest začínajú búriť voči ohlasovanému druhému kolu. Ako vidia odborníci Slovensko po prvom kole testovania?

Pozor na depresie a stavy beznádeje

Môžeme sa obávať depresií? Psychologička  Jitka Derková podčiarkla, že dobrý signál ľuďom nevyslala ani „dobrovoľnosť“ sa zúčastniť samotného testovania. Vo veľkej miere sa totiž ľudia podrobili testom aj preto, že sa obávali, že bez negatívneho testu sa nedostanú napríklad do práce a nebudú môcť vykonávať elementárne činnosti potrebné pre život. Dokonca aj samotný premiér Igor Matovič sa na nedeľnej tlačovke ospravedlnil za to, že obyvateľov prinútil k tomuto kroku.

„Ide pre ľudí o dvojitý odkaz. Na jednej strane áno, testovanie je dobrovoľné, no zároveň sú tu sankcie, keď  človek na testovanie nepríde. Pán premiér si trochu odporuje a v ľuďoch to vyvoláva zmiešané pocity. Ľuďom hrozia sankcie, ak na testovanie nepôjdu. Vo veľa ľuďoch to vyvoláva aj pocit bezmocnosti,“ skritizovala dopad iniciatívy na ľudí psychologička.

Psychologička Jitka Derková si myslí, že obdobie po prvom kole testovania, ale aj pandemické časy vo všeobecnosti, môžu u ľudí vyvolávať skepsu, ale aj depresie. Foto: ereport

Tá uviedla, že obyvatelia môžu v súčasnosti trpieť neistotou a pokrivená psychika a stres môžu dokonca vyvolávať fyzické bolesti. „Pocit ohrozenia môže vyústiť do psychosomatických stavov, úzkostí a depresií. Prispieva k tomu počasie, ale aj samotná politická situácia,“ dodala. Medzi psychosomatické stavy patria napríklad bolesti hlavy. Odborníčka podčiarkla, že stres môže spôsobiť aj horúčky.

Ako reagujeme na pandémiu?

Podľa sociologičky Zuzany Kusej boli ľudia vo veľkej miere dostatočne informovaní o priebehu testov, a teda vedia, že neboli stopercentné. Zároveň dodáva, že každý reaguje na súčasnú vypätú situáciu individuálne. „Neprežíva to každý rovnako, pretože každý má rôzne podmienky a možnosti a záväzky, ktoré nám buď pomáhajú toto prežívať v bezpečí, alebo nás posúvajú do väčšej neistoty. Tí, čo pracujú z domu, ktorí nemajú deti, alebo ich majú odrastené, sú v menšom ohrození a prežívajú to úplne inak, ako tí, ktorých existencia je závislá na dochádzaní do práce,“ myslí si sociologička.

Prvé kolo celoplošného testovania môže podľa odborníčok vyvolávať rôzne pocity. Niekto to berie pokojne, iní podľahnú beznádeji. Foto: tasr –

Tá napríklad po prvom kole testovania upozornila na zaujímavý fenomén. A to, že po víkende sa zdá, že, „červeným“ – pozitívnym, je najmä sever Slovenska a ostatné oblasti, ako napríklad Bratislava, je v zelených číslach. „Keď sa Bratislavčania chvália tým, aké je hlavné mesto zodpovedné, lebo je tu nízky počet infikovaných v porovnaní so severom Slovenska, tak to súvisí aj s typickým typom práce dostupným práve v Bratislave. Že je tu veľa administratívnej práce, ktorá sa dá zvládať z domu. V Bratislave vieme s oveľa väčšou bezpečnosťou prežiť tieto časy, ako ľudia na Orave, či v Prešove, kde živobytie silno závisí od dochádzania za prácou,“ zhodnotila Kusá.


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Čo s nami bude po testovaní? Stres môže spôsobiť bolesti, aj horúčky

Najnovšie