ČO BUDE ĎALEJ? Čaputová sa pre referendum môže obrátiť na ústavný súd! Odborník krúti hlavouw

Petičný výbor dnes prezidentke odovzdal petičné hárky potrebné pre zvolanie referenda, ktoré môže povaliť vládu Eduarda Hegera. Otázkou ale je, čo bude nasledovať. V hre je totiž aj ústavný súd. Práve ten sa v súvislosti s petičnou akciou skloňuje viac než intenzívne. Obrátiť sa naň môže hlava štátu Zuzana Čaputová.

Potrebných bolo 350-tisíc petičných hárkov, nakoniec strany spolu s petičným výborom odovzdali prezidentke až 585-tisíc podpisov. „Prezidentka má petičné právo v hlbokej úcte, preto budeme k tomuto procesu pristupovať mimoriadne zodpovedne,“ prehlásil vzápätí hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Prekontrolovať petičné hárky by mal Čaputovej tím. Prezidentka by mala referendum vyhlásiť do 30 dní a konať by sa malo do 90 od jeho vyhlásenia. Samotná referendová otázka znie: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Protiústavné referendum?

Dôležitou otázkou je, čo bude s iniciatívou ohľadom referenda ďalej. Pri jej kreovaní sa totiž začala objavovať polemika, že odklepnutie podobného referenda je protiústavné. Podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave skrátenie volebného obdobia nemôže byť súčasťou referendovej otázky.

Ústava Slvoenskej republiky totiž hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Podľa pedagóga výkon mandátu poslanca národnej rady patrí medzi jeho základné právo. Bujňák tvrdí, že stačí málo, a to, ak sa jeden z poslancov v parlamente obráti na hlavu štátu. Práve Čaputová má totiž právo odmietnuť vyhlásenie referenda, ak nejakým spôsobom ide proti ústave.

Kolíkovej rada Čaputovej

O referende by mal rozhodnúť ústavný súd. Myslí si to aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Tá sa prikláňa k scenáru, aby posunula celú vec na košický súd. „Ak by sme pripustili, že je toto dobrá cesta, tak je to skôr cesta k spochybňovaniu výsledkov volieb,“ vyjadrila sa k téme na pondelkovej tlačovke šéfka rezortu.

Ak bude vec posunutá na ústravný súd, tak je podľa politológa a rektora Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáša Koziaka kľúčové s akým záverom príde. „Ak ústavný súd povie, že je to v súlade s ústavou, tak sa o tom bude hlasovať v parlamente a zrejme nás bude čakať referendum o predčasných voľbách. Ak ústavný súd povie, že nie, že táto otázka nie je v súlade s ústavou, tak predpokladám, že to skončí aj v parlamente,“ opisuje Koziak

Dve referendá

EReport k téme oslovil aj bývalého podpredsedu a sudcu ústavného súdu Eduarda Bárányho. Ten je skôr ohľadom riešenia referenda na ústavnom súde skeptický. Upozornil, že podobné referendum sa na Slovensku uskutočnilo už v minulosti. „Už dvakrát sa konalo referendum o veľmi podobnej otázke. Bez problémov bolo vyhlásené, že už samotný krok obrátenia sa na ústavný súd je taký, no nazvime to mierne zvláštny. Samozrejme, nevieme ako prípadne na súde rozhodnú. Ak by neboli tie dva prípady, keď sa konalo referendum, tak by som povedal, že je to vážna otázka a tú mieru v súvislosti s ľudskými právami treba dôkladne zvážiť. Ale teraz je situácia, keď už boli dve podobné referendá,“ povedal svoj názor k téme Bárány.

Spomínané referendá sa uskutočnili v roku 2000 a v roku 2004. Pri prvom menovanom na petičnom hárku stála otázka: „Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“ Otázka v druhom referende znela: „Ste za to, aby poslanci NR SR prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia NR SR tak, aby sa voľby do NR SR konali v roku 2004?“ Obidve skončili ako neplatné.