Chystáte sa cez leto do Talianska? Táto Slovenka vám dá zaručené tipy!

Viera Orosová (38) založila na Slovensku Školu Taliančiny. Taliansko má precestované celé a ponúka vám horúce cestovateľské a gastronomické zážitky!

Vierka, pred pár rokmi ste v Bratislave založili Školu Taliančiny. Dnes ste nesmierne úspešná, máte vyše dvadsať lektorov a organizujete aj kurzy pre Slovákov v Taliansku. Ako sa vám podarilo rozbehnúť takýto skvelý biznis?

Ani sama neviem, prišlo to celé postupne. Učím od svojich 17tich rokov, začala som ešte na strednej, potom aj počas štúdia na Ekonomickej Univerzite. Po promócii som sa rozhodla robiť to, čo ma baví a to je učenie. Pomaly som si rozširovala svoj tím lektorov, pred 4 rokmi sme sa presťahovali do nášho čarovného domčeka v centre Bratislavy.

Momentálne je nás vyše 20 lektorov, Talianov aj Slovákov. Učíme prezenčne, ale samozrejme aj online. Všetky generácie od detí po dôchodcov. Klasické kurzy, zaujímavé workshopy, ale aj lekcie varenia. Organizujeme pobyty v Taliansku a predávame aj talianske knihy a učebnice. V podstate sa snažím podchytiť všetko, čo sa taliančiny týka. Je to krásna práca s ľuďmi, ktorá ma nesmierne baví.

Taliansko máte precestované úplne dokonale. Ktoré miesta v Taliansku sú vašou srdcovou záležitosťou?

Je ich viac, najobľúbenejšie miesto, moja srdcovka je Rím. Úprimne? Nepáčil sa mi na prvý krát, hľadali sme si k sebe cestu postupne. Rím je úžasné mesto a tým nemyslím len chronicky známe pamiatky, ale aj menej navštevované zákutia. Milujem sedieť na Campo de Fiori, vychutnávať si lokálne víno a nasávať atmosféru. Večer treba ísť jednoznačne do štvrti Trastevere alebo Testaccio.

Milujem nakupovať v neznačkových obchodoch na Via dei Giubbonari. Je toho veľa. Milujem vôňu toho mesta. Okrem Ríma mám v srdci Kalábriu, kde som pracovala (letné brigády počas VŠ), konkrétne mestečko Diamante. Pre mňa prísť do Diamante je ako sa vrátiť domov.

Matera v Basilicate je niečo, čo sa nedá slovami opísať. Určite stojí za zmienku kráľovské Torino v Piemonte, stredoveké Gubbio v Umbrii, streetfood v Palerme… Jedno z posledné navštívených miest, ktoré ma uchvátili je Lago di Como. Taliansko je tam rôznorodé a krásne, že keby ste sa rozhodli počas života cestovať len tam, máte stále čo objavovať.

Rôzne regióny majú aj iný typ mentality. Ako by ste porovnali rozdiel medzi severom a juhom, prípadne ostrovy ako Sicíliu a Sardíniu?

Hmmm rozdiel medzi severom a juhom? Určite v temperamente. Južania sú mi bližší, živočíšnejší, temperamentní. Severania sú precízni, zorganizovaní. Je krásne vidieť rozdiely aj medzi mojimi kolegami v škole. Stretlo sa u nás „celé Taliansko“

Máte dokonale zmapovanú aj taliansku gastronómiu. Ktoré špeciality by ste odporúčali ochutnať Slovákom( a teda z ktorých častí Talianska pochádzajú)?

Hmmmm tak toto bude dlhá odpoveď, keďže ja milujem jesť. Na Taliansku je krásne aj to, že kuchyňa je nesmierne rôznorodá, od Álp na severe, kde je ovplyvnená Rakúskom, Francúzskom až po Sicíliu na juhu, zmes arabskej, talianskej, ale aj gréckej kuchyne. Ale ak by som bola konkrétna, treba ochutnať: na Sicílii tradičné arancini – vyprážané ryžové guličky plnené masom a hráškom alebo paradajkou a mozzarellou. Potom samozrejme aj cannoli siciliani plnené ovčou ricottou alebo cassata siciliana, extrémne sladká torta.

Calabria? Jednoznačne niečo pikantné! Peperoncino calabrese je legendárne a skvelé. Neapol? Pizza Margherita! Kráľovná talianskej gastronómie. Jednoduchá chuť paradajok, mozzarelly a bazalky alebo Marinara len s paradajkami, cesnakom a oregánom. Ako dezert babá – sladký rumový koláč.

Puglia? Brokolicové Orecchiette! Rím? Hmmm toto bude dlhšie, tradičná Carbonara alebo Amatriciana, prípadne jej „biela“ verzia Gricia, taktiež Cacio e Pepe, prípadne tradičné jedlo filetti di baccalá (filety z tresky) s puntarelle. Toto jedlo si treba vychutnať v rovnomennom podniku Filetti di Baccalá na Largo dei Librari 88 v centre Ríma.

Ďalej vyprážané artičoky alebo Carciofo alla Giudia, Coda alla Vaccinara alebo dusený býčí chvost, Abbacchio – pečené jahňacie mäso a mnoho iného. Ešte spomeniem Toskánske dobrotky ako Ribollita – tradičná zeleninová polievka, Bistecca alla Fiorentina – špeciálnym spôsobom pripravený steak, streetfood Lampredotto – žemľa s držkami a mnoho iného. Aj také Fegato alla Veneziana – pečeň robená na cibuľke a bielom víne s polentou podávaná v nejakej malej, zapadnutej uličke v Benátkach nie je na zahodenie.

Hovorí sa aj o Neapole, ktorý vraj nie je veľmi bezpečný. Poznáte aj iné pomerne nebezpečné miesta v Taliansku?

Neapol je určite nebezpečný, aj keď situácia sa za posledné roky výrazne zlepšila. Každopádne ani by som nemenovala iné mestá, skôr si treba uvedomiť, že každé, hlavne väčšie mesto má svoje štvrte, kam sa netreba vybrať. Aj Neapol je v pohode pokiaľ sa nevyberiete zrovna do štvrtí ako Sanitá, ale aj turistami navštevované Quartieri Spagnoli sa v noci zmenia a sama by som sa tam asi nevybrala…

Ako by ste opísala Talianov vo vzťahu k turistom?

Určite k nim majú veľmi srdečný vzťah. Vždy som sa v Taliansku stretla v príjemnými, nápomocnými ľuďmi, usmiatymi… Je krásne, že vám na ulici cudzí muž dá len tak kompliment. Môže mať 20 ale aj 80 rokov, oni krásu ženy vedia oceniť v každom veku.

Taliani sú nesmierne rodinne založení. Aký majú vzťah k ženám?

Čo sa o Talianoch hovorí, by som poopravila. Že sú sukničkári, myslím, že to nie je o nič horšie ako Slováci. S tým, že pokiaľ majú svoju rodinu sú jej vyslovene oddaní. Ale táto téma je veľmi ťažká.

Čo by sme sa mali od Talianov naučiť?

Radosti zo života, bezprostrednosti, pohostinnosti. Úsmevu na tvári…