Chmelár varuje pred americko-poľským projektom Trojmoria a posiela odkaz Pellegrinimu

Slovenský záujem vidí úplne inde. Chmelár tvrdí: „Naším prvoradým geopolitickým zámerom je ochrana malých štátov v strednej Európe.“

Politický komentátor Eduard Chmelár tvrdí, že stredná Európa prechádza zásadnou premenou a Slovensku hrozí, že ak si nevytvorí vlastnú koncepciu regionálnej spolupráce, „podobu tohto regiónu určia cudzie záujmy“. Práve preto sa podľa vlastných slov pozerá „s čoraz väčším znepokojením, nepochopením a rozčarovaním“ na posadnutosť časti politikov iniciatívou Trojmorie.

Trojmorie ako nástroj na odstrihnutie od Ruska

Chmelár označuje Trojmorie za projekt, ktorý je pre Slovensko „nevýhodný a z bezpečnostného a energetického hľadiska aj nebezpečný“. Tvrdí, že ide o „Trumpov projekt“, ktorý by bez záštity prezidenta USA a amerických vojenských základní v Poľsku vôbec nevznikol. Jeho cieľom má byť podľa neho „zamedziť jednote Európy a vytvoriť nárazníkovú zónu, ktorá by strategicky a energeticky odstrihla Nemecko, najmä však štáty strednej Európy, od Ruska“.

Kľúčovú dôležitosť prikladá energetike. Tvrdí, že „odstrihnutie od ruských energonosičov je z ekonomického hľadiska extrémne nevýhodné pre celú Európsku úniu“ a pripomína, že „nemeckí priemyselníci priam kričia, aby sa obnovil plynovod Nord Stream 2“. Zároveň zdôrazňuje, že „dlhodobou prioritou Ficovho kabinetu je zachovať realistickú diverzifikáciu energetických zdrojov, čo za súčasného stavu bez ruského plynu a ropy jednoducho nepôjde“.

Práve preto ostro kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho aj predsedu parlamentu. Podľa Chmelára sa „vrátia k mentalite Andreja Kisku a podporia projekt, ktorý nás má definitívne odrezať od Ruska“. Výsledok podľa neho vyzerá tak, „že ľavá ruka nevie, čo robí pravá“. Severojužné dopravné prepojenia síce označuje za užitočné, no varuje pred tým, aby sa vymenili „za dlhodobé prepojenia Západu s Východom, ktoré dávajú nielen ekonomický, ale aj kultúrny, historický a bezpečnostný zmysel“.

Osobitne tvrdo sa pustil do Pellegriniho vystúpenia po summite Trojmoria v Chorvátsku. Prezident sa podľa neho vrátil „nadšený“ a patril „k najviditeľnejším účastníkom stretnutia“. Chmelár však ostro reaguje na Pellegriniho slová, že „nedávna ropná kríza opäť ukázala, aká dôležitá je vzájomná spolupráca v oblasti energetiky – Chorvátsko pri tom zohralo pre Slovensko kľúčovú úlohu“. Na to Chmelár odpovedá: „Mne sa asi sníva. Takáto odpoveď ma hlboko uráža, pretože ju považujem za neakceptovateľné poníženie Slovenskej republiky.“ Dodáva, že týmto sme dali najavo, „že nám môžu skákať po hlave“.

V statuse sa venuje aj nastupujúcemu maďarskému premiérovi Péterovi Magyarovi. Ten sa podľa neho vyslovil za posilnenie strategického vzťahu s Rakúskom „z historických dôvodov“. Chmelár si nemyslí, že to má Magyar až tak premyslené, a tvrdí, že „v zahraničnej politike sa javí ako neskúsený až naivný“. Pripomína aj slová Jána Čarnogurského, že „veľkou inteligenciou asi neoplýva, keď očakáva, že mu zavolá Vladimír Putin“. Dôležitejšie než samotný Magyar je podľa neho to, že „Maďarsko má od čias Viktora Orbána premyslenú víziu usporiadania strednej Európy“, sústredenú okolo „koncepcie Karpatskej kotliny“, ktorá je podľa neho „prinajmenšom latentne imperiálna“.

Podobne tvrdí, že aj Poľsko používa Trojmorie na posilnenie vlastnej hegemonickej úlohy v regióne. „Varšave vyhovuje Trojmorie, lebo nadväzuje na sen maršala Piłsudského o federácii stredoeurópskych štátov pod vedením Poľska,“ píše. Budapešti by podľa neho zasa vyhovovalo rozšírenie Vyšehradskej skupiny o Rakúsko, pretože „spolu s Poľskom by predstavovali hegemónov v tomto zoskupení“.

Slovenský záujem však vidí úplne inde. Chmelár tvrdí: „Naším prvoradým geopolitickým zámerom je ochrana malých štátov v strednej Európe.“ Podľa neho sa to dá „najoptimálnejšie rozvíjať cez rozširovanie Slavkovského formátu“. Preto podľa neho do takéhoto usporiadania „patrí skôr 7-miliónové Srbsko ako 19-miliónové Rumunsko a už vôbec tam nepatrí 37-miliónové Poľsko“.

Svoju argumentáciu opiera aj o historickú skúsenosť. Tvrdí, že „naše vlastné dejiny nás učia, že spoliehanie sa na veľmoci… je pre nás vždy zničujúce“, či už išlo o „Veľkú Britániu pred Mníchovom, nacistické Nemecko, Sovietsky zväz, ale aj Spojené štáty“. V menšej miere to podľa neho platí aj na „zmilitarizované mocnosti strednej kategórie ako sú Poľsko alebo Ukrajina“. Optimálnou cestou pre Slovensko má byť „model spolupráce malých štátov garantujúci ich suverenitu a bezpečnosť – model, v ktorom nikto nie je hegemónom“.

Za významnú výhodu označuje aj polohu Bratislavy. Upozorňuje na „centrálne umiestnenie Bratislavy, ležiacej na rozmedzí troch štátov“ a tvrdí, že práve „to je komparatívna výhoda, z ktorej sa dá ťažiť“. Prezident podľa neho nemá „velebiť cudzie záujmy“, ale „rozvíjať naše vlastné“. Už dávno mal podľa Chmelára „iniciovať rozšírenie Slavkovského formátu minimálne o Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko“.

Na záver varuje, že ak Slovensko „nezoberie budúcnosť strednej Európy do vlastných rúk, budú o jej podobe rozhodovať iní a my budeme iba štatistami v tejto hre pasívne prijímajúcimi podmienky iných“. Podľa Chmelára je „ešte čas, aby sme sa vyhli takémuto scenáru“.

Zdroj: fb-ech