Keď sa hlbšie zamyslíme nad slovami exministra vnútra Ivana Šimka, za ktoré bol odvolaný, na rozdiel od prezidentky SR Zuzany Čaputovej a premiéra Ľudovíta Ódora pravdepodobne zistíme, že dávajú zmysel. Polícia a NAKA majú mať „rozviazané ruky“, pokiaľ ide o konanie v medziach zákona. Ak však táto ozbrojená a represívna zložka zákon porušuje, alebo sa niekto domnieva, že porušuje, musí zasiahnuť nadriadený. A to je v tomto prípade minister vnútra, premiér, parlament, či v tejto politickej situácii aj prezident SR. Nie je ťažké všimnúť si, že vždy ide o volených politikov.
„Ozbrojená, represívna štruktúra si nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte. V demokratickej spoločnosti musí byť donucovacia moc štátu pod veľmi presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci. Lebo len politika, nie policajní dôstojníci, predstupuje pravidelne pred voličov a skladá im účty za svoju činnosť. Vo chvíli, keď si politika prestane plniť túto svoju povinnosť, môže sa stať, že sa začnú úradníci báť prijímať nepríjemné, hoci potrebné rozhodnutia, prestane fungovať normálne verejné obstarávanie, pluralitná politická súťaž sa zmení na kriminalizovanie protivníka a strach z polície začne byť postupne väčší, ako strach z kriminálnikov“, znelo Šimkove vyjadrenie z 3. júla, za ktoré bol v stredu odvolaný.
Dohoda Čaputovej s Lipšicom?
Kauza samozrejme nikoho nenechala chladným. Opozícia tvrdí, že si prezidentka namiesto bezúhonného ministra vnútra vybrala stranu obvinených čurillovcov, Daniela Lipšica, Igora Matoviča, či Romana Mikulca. Politický analytik Eduard Chmelár dodáva, že kurióznejšia kauza tu za posledné roky nebola.
„Kauza začala sa tým, že trestne stíhaný vyšetrovateľ NAKA Pavol Ďurka (jeden z tzv. čurillovcov, ktorí manipulovali výpoveďami svedkov a zneužívali právomoci) bol dosadený do vedenia policajnej inšpekcie – čo je úrad, ktorý vyšetruje zločiny policajtov, a teda dozerá aj na stíhanie samotného Ďurku a ostatných čurillovcov. Minister vnútra Ivan Šimko bol touto informáciou šokovaný, no zareagoval tak, ako to má v povahe: veľmi kultivovane, diplomaticky a najmä nepriamo,“ hľadá Chmelár pôvod konfliktu medzi Šimkom a policajným prezidentom Štefanom Hamranom.
Šimko stúpil Hamranovi na otlak
Šimkov status bol podľa Chmelára zostavený tak, aby mu nie úplne porozumela široká verejnosť. Porozumieť mu mali v prvom rade tí, ktorých chcel Šimko nepriamym spôsobom upozorniť, aby sa vrátili na cestu zákonných mantinelov.
„Zodpovedný policajný prezident a Matovičov politický aktivista Štefan Hamran sa začal okamžite vyhrážať odchodom a obvinil Ivana Šimka, že chce politizovať políciu. Do šírenia týchto konšpirácií a lží sa zapojili aj červené denníčky, predovšetkým N a Sme. Bez akýchkoľvek dôkazov obvinili Ivana Šimka, že vraj chce zasahovať do živých káuz,“ komentuje Chmelár aktivity Hamrana, ktorý sa evidentne cítil byť dotknutý.
Zasahuje Eset do štátnych záležitostí?
Do celej kauzy má navyše podľa neho zasahovať aj súkromná firma Eset. Odvolanie Šimka je výsledkom rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá sa mala navyše podľa dostupných informácií deň pred oznámením rozhodnutia stretnúť s Danielom Lipšicom. Ak tomu tak je, Čaputová sa s Lipšicom pravdepodobne rozprávala o odvolaní Šimka, čo by bolo vzhľadom na ich oficiálne funkcie absolútne neakceptovateľné.
Mohlo by vás zaujímať:
„Takže si to zhrňme. Jedna nátlaková politická skupina spolu s jednou nátlakovou novinárskou skupinou za výdatnej pomoci Esetu a na neho napojeného Progresívneho Slovenska a Prezidentského paláca zvrhla ministra vnútra iba preto, že ten chce postupovať striktne podľa Ústavy Slovenskej republiky, striktne podľa pravidiel odsúhlasených Národnou radou Slovenskej republiky a ešte chce niesť za to všetko politickú zodpovednosť. Ak by tie nezmysly o politizácii polície vykrikoval iba Hamran, tak by nám na to stačil vtip o policajtoch, ktorí nedokážu porozumieť písanému textu a už vôbec nevedia rozlišovať medzi tým, čo znamená „kontrola politiky“ a čo „politická kontrola“ (aj keď pripusťme, že túto pasáž napísal Ivan Šimko dosť kostrbato). No ak to vytrvalo opakuje tá istá ideologická skupinka progresívnych politikov a novinárov, nemožno pochybovať o tom, že ide o komplot,“ pokračuje Chmelár.
Šimko vraj nechcel porušiť svoje zásady
Čím to je, že Šimko najprv poverenie viesť ministerstvo prijal a teraz sa dostáva do konfliktu s osobou, ktorá ho do funkcie nominovala? Chmelár tvrdí, že Šimko má svoje zásady a keby mal plniť pokyny ľudí okolo Čaputovej, Lipšica, Matoviča, Hamrana, či Mikulca, musel by konať protizákonne a tým pádom zásady porušiť.
„Pýtajme sa teda na zmysel celého divadla. Ivana Šimka poznám dlhé roky, aj osobne, politicky sme si nikdy nesadli (ja som nezabudol na jeho vášnivú obhajobu vojny v Iraku vo funkcii ministra obrany a je smutné, že jeho fanatický hon proti dezinformátorom sa dnes obrátil proti nemu samotnému), no vždy to bol mimoriadne kultivovaný pán a som presvedčený o tom, že k zasahovaniu do politických káuz by sa nikdy neznížil. Práve naopak, je príliš slabý na to, aby dokázal čeliť problémom (napríklad vojne v polícii) priamo. Celá kauza má preto jediný zmysel: zneužiť políciu na predvolebný boj, čo Ivan Šimko so svojimi zásadami zjavne nebol ochotný robiť,“ dodal Chmelár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Chmelár tvrdo kritizuje Čaputovú: Progresívci a Eset zvrhli Šimka, lebo nechcel konať protizákonne!